Večná modlitba

obrázok bez popisu

Prvá časť výberu z tvorby Juraja J. Dovalu, kňaza Cirkvi československej husitskej a spisovateľa, ktorý sa venuje písaniu duchovnej poézie a prózy.

 

 

 

 

 

Slnko svietilo

Na lavičke sedel sám
Zahĺbený v čítaní
Bolo silne pod mrakom
Obloha tehotná vodou čakala kedy porodí
Parkom išla žena s dieťaťom

Dobrý deň, povedalo nedbanlivo malé
veľkému s knihou

On bez povšimnutia čítal ďalej
Už boli za jeho kolonádou, keď sa vytrhol
a zakričal na nich - Moment, to dieťa mi
niečo vravelo?

No a čo, deti si zvyknú len tak blabotať,
odpovedala mu matka a nechcela sa viac
zdržovať s neznámym mužom

Prepáčte, bol som zamyslený
Bol by som nerád, viete, ak by som človeku,
ktorý ma pozdravil neodovzdal tiež svoj
srdečný pozdrav
Dobrý deň aj tebe, dieťa

Mraky sa stemnili ešte viac a začalo
pršať
Nikoho z ľudí v ten deň nenapadlo,
že slnko svietilo

Nočná záhrada

V nočnej záhrade sedel mních
Bol starší, než stromy okolo neho
Sedel na knihe a o čomsi premýšľal
Keď zbadal veselého človeka, ktorý sa
vynoril z hmly, povedal mu:
O malú chvíľu ťa chytia zlodeji,
rozbijú ti hlavu, ale s tým sa netráp
Keď príde k tebe lekár a povie ti:
Uzdravím ťa, vtedy sa zasmej a povedz mu:
Nebo sa tvojím slovám diví, lebo si len
jeho rukou

Potom mních videl ísť okolo umelca,
Slnil sa v ruchu ľudí, ktorí ho
obletovali, hovoriac

Majstre, diela, ktoré vytvorila vaša ruka
sú monumentálne, niet im páru

Vtedy mních vykríkol: Lož

Ja som videl

toho človeka, ako mnohé ukradol zemi,
viac vetru, ale najviac oblohe
To oni stvorili slávu, za ktorú chválite
tohto zlodeja

Potom prišla do nočnej záhrady matka
Bila svoje dieťa
a ľuďom, ktorí jej vraveli, aby tak nečinila,
odpovedala
Je to moje dieťa, nestarajte sa,
ja som mu dala život

Mních vtedy zopäl ruky k modlitbe
a vykríkol:
Ty že si dala hmyzu krídla?
Ty že si dala kvetu farbu?
Alebo nebodaj si stvorila človeka?
Nakoniec mních povedal:
Nočná záhrada je ticho, lebo ticho je pravda;
slová o našich prednostiach sú len
odrazom opilosti našej mysle

Tok času

On šiel
Ľudia vydávali knihy o duchovných cestách
On sa kúpal v potoku
Ľudia vysvetľovali, ktorá viera je správna
On sedel na lúkach, v lese
Ľudia mali prednášky o Bohu
On sa tešil, ak zrno na poli rástlo
Ľudia preklínali tých, čo sú maloverní
On sníval
Ľudia započali vojnu
On zomrel
Ľudia poučení minulosťou vedeli ako ďalej
On sedel ticho na hviezde a kolísal nohami

Pre koho kto

Pre občana Nazaretu? Stolárov syn.
Pre moslima? Prorok.
Pre Petra? Syn živého Boha.
Pre Máriu? Dieťa.
Pre kresťana? Boh.
Pre komunistu? Revolucionár.
Pre Piláta? Spravodlivý.
Pre hinduistu? Avatár.
Pre ateistu? Etik.
Pre spoločnosť, štát, cirkev?
Zločinec.

TY

Nepoznateľný pred všetkými vekmi, Neobjaviteľný
budúcim pokoleniam.

Už eóny času vzývame božské myšlienky, ale nezdá sa,
že sme k Tebe bližšie.

Privádzame na svet nové potomstvo v Tvojom mene,
ale zasväcujeme ho umeniu nepriateľstva.

Posielame modlitby k najvyššiemu trónu, ale netúžime
v srdci, aby Ťa stretli.

Hovoríme, že nás stvorila príroda, ale či synovia
vyrezávajú svojej matke z hrude srdce?

Staviame katedrály, ale nepozývame Ťa, aby boli
Tvojím domovom.

Nazývame sa Božími deťmi, ale zriekame sa myšlienok
detstva s pribúdajúcimi rokmi.

Voláme Ťa za svedka na súdoch, ale spravodlivých
posielame na smrť.

Chválime sa, že vo vlnách Tvojho stvorenia je náš
pôvod, ale bičujeme otrokov, aby sa loď hýbala vpred.

Oslavujeme Tvoje narodenie na Zemi, ale keď si tu bol,
pribili sme Ťa na kríž.

Klameme sa, že kráčame Tvojou cestou, ale Ty
si sa nám stratil v hmle.

Eloi, eloi, lamma sabachtani

voláme bezmocní

do prázdnych priestorov vesmíru.

Ty Vznešený, máš pravdu, pre spiaceho je dobrodením,
že zostávaš utajený.

Za oponou času

Chvíľa nechcela byť chvíľou, lebo trvala iba
okamih a nebolo jej
Oplakávala sa

Som taká krásna a sladká, prečo mi berú
život skôr, než stihnem utratiť aspoň slová na
rozlúčku?
Sedávam na perách milencov, hrám sa na
rukách matky s dieťaťom, ktoré sa tak
rýchlo mení v dospelého
Prichádza môj čas,
keď sa dvaja stratení nájdu, zomieram však
razom, keď sa ich cesty bolestivo rozdeľujú
a vždy nanovo, ó, môj údel, miznem ako
rosa na slnku
Chvíľa dosmrkala a bohovia vyslyšali jej
žiaľ, spravili z nej večnosť

Hneď ako sa večnosť topila v šťastí svojej
nesmrteľnosti, uvidela vojaka, ktorý bol
sužovaný trýzňou v paľbe nepriateľskej
presily
Hľadela na odteraz večný boj krutosti, tiekli
jej slzy a nemohla nič spraviť
Pochopila svoj omyl a odprosila bohov, aby
ju nemučil pohľad na tento obraz celú
večnosť
Chvíľa opäť prebýva medzi ľuďmi a mizne
skôr, než si to stihnú uvedomiť, aby každá
radosť a každý smútok, každý pokoj a strach
bol večne dočasný

Ktosi počúva

Rozhodol som sa počúvať a nehľadieť na
stratu svojich dní
Kde som sedel, tam som počúval, ľudia
rozprávali a šťastní ma posielali ďalej
S očakávaním ma vnárali do svojich osudov
a života a ja som počúval
Tiekli im slzy a ja som počúval
Smiali sa, vyznávali si lásku, prebaľovali deti,
žasol som a počúval som
Pri pochode na front, pri výkrikoch
amputovaných v nemocniciach, pri speve,
keď sa vojna skončila, som iba kráčal
a počúval som
Príroda prehovárala inak, naraz som rozumel
aj nemým...
Pochopil som, že som našiel kľúč k poznaniu
života

Je to vzácna chvíľa, ak ktosi počúva
Teraz, keď sa mi trasie ruka
a ja mám dať na smrteľnom lôžku môjmu synovi
jedinú radu do života, hovorím:

Nauč sa vnímať melódiu stvoreného sveta,
počúvaj

Večná modlitba

Bolo predo mňa postavených množstvo ciest
Vybral som si tú najopustenejšiu,
po ktorej nekráčal nikto

Cesta,
veď ma, kde sama chceš
Riekou, zemou, vesmírom...
Nie sú bohovia,
ktorým by som nebol dieťaťom
Nie je krása,
ktorej by som sa neklaňal
Nejestvuje hodina,
ktorej by som nehovoril: Buď
Nie sú sny,
ktoré by ma na noc neprikrývali
Nezložil človek melódiu,
ktorá by prekonala hudbu oblohy
Nevlastním bohatstvo, okrem cesty
Nejestvujú mraky,
o ktorých by som nepovedal - Šťastie, že
opäť zaprší, prichádza pre nás čas očisty

Ukáž mi, cesta, svoju slobodu
Prebuď ma zo strachu utratených chvíľ
Učiň druhým viditeľné moje myšlienky,
nech sa nemôžem cítiť svätcom
Neukazuj sa mi, ak ťa nenájdem,
aby si nestratila pre pútnika hodnotu
Nedávaj mi silu bojovať ani zápasiť,
víťazstvo by bolo tvoje, aj keď korunu
by položili na hlavu mne
Zober mi dar slova, nech som rovný
nemým
Okradni ma o všetky vysnené túžby
a ďalšie prosby
Po mojom hrobe budú šliapať všetky
národy, lebo leží na cestách

Juraj J. Dovala

Autor je kňaz Cirkvi československej husitskej, ako spisovateľ sa venuje písaniu duchovnej poézie a prózy.

Foto: Juraj Choluj

Komentáre

zzdravim ta jordan tu amalka ,tu amalka !

velmi sa mi to paci a potesilo v tuto nocnu hodinu.

Pekne

Bud pozdraveny brat J. alias Jordan!

Tvoja tvorba je ako taka Vesmirna poezia :-)
Napis ako zijes a co nove pripravujes.