dobrovoľná skromnosť, idealizmus

“Osobným životom je možné konzumu čeliť, nikto nás do ničoho nenúti, je to naša voľba. Toto by mohlo byť pre niekoho riešením. Ak by sa človek zaoberal problémom súčasného sveta príliš kriticky a príliš aktívne chcel všetkým týmto záležitostiam prísť na kĺb, sám by sa nakazil. To je jedna z Heglových téz, že negácia vedie k afirmácii. Hlavným nebezpečím pre určitý systém nie sú ľudia, ktorí proti nemu aktívne bojujú, tí sú kontrolovateľní, ale ľudia, o ktorých sa nevie, pretože tí nie sú na vodítku a ani nie sú vidieť. Práve preto môžu byť vnútorne skutočne slobodní. S vnútornou slobodou totiž, súvisí nenápadnosť.” hovorí v rozhovore psychológ a univerzitný profesor Jan Vymětal. Rozhovor bol zverejnený v knihe Hovory o psychoterapii, ponúkame vám z neho úryvok.

Dobrovoľná skromnosť? Čo to je? V čase, keď je u nás pre mnohých skromnosť cnosťou z núdze a pre tých, ktorým núdza nehrozí, je zase užívanie si v obchodoch symbolom dostatku, znejú tieto dve slová nejedným ušiam čudácky. Napriek tomu sa nájdu ľudia, ktorí to s dobrovoľnou skromnosťou myslia úplne vážne.