Rozšírené vedomie ako cesta premeny spoločnosti

Tvárou v tvár súčasnej ekologickej kríze a globálnym sociálnym problémom stále častejšie hovoríme o potrebe zmeny ľudského vnútra, ako o jedinej ceste k skutočnej premene spoločnosti. Pri hľadaní spôsobu, ako vykonať túto premenu, nemožno vynechať taký významný fenomén, akým sú stavy rozšíreného vedomia. Za určitých okolností sa totiž môžu stať užitočnými nástrojmi pri liečení rán vyplývajúcich z oddelenia, odcudzenia medzi ľuďmi a prírodou, medzi ľuďmi navzájom, ako aj odcudzenia sa samým sebe.

"To, po čom človek najhlbšie túži, nie je izolovaná spása vlastnej duše, ale život, ako súčasť celku, v úplnom súlade so všetkým. Som časťou slnka, tak ako moje oko je časťou mňa samotného. Moje nohy s istotou cítia, že som súčasťou Zeme a moja krv je súčasťou mora. Žiadna moja časť nie je osamotená a oddelená od ostatného, okrem mojej vlastnej mysle. Ale myseľ sama o sebe nemá žiadnu existenciu. Je iba odrazom slnka na vlnách oceánu." - D.H.Lawrence

"Súčasná veda ukazuje, že neexistuje logický alebo vedecký podklad pre to, aby sme jednu časť vnímaného sveta považovali za "ja" a druhú za "iné". Je to tak preto, že otvorené, samoorganizujúce systémy, samotné dýchanie, konanie, myslenie vznikajú vo vzájomnej interakcii s našim zdieľaným svetom vďaka prúdom hmoty, energie a informácii, ktoré cez nás prechádzajú a udržujú nás. V tkanive vzťahov, ktoré udržujú túto činnosť neexistuje jasná línia, vymedzujúca oddelené, stále ja." - Joanna Macy

Ilúzia oddelenosti

Mnohé problémy človeka spôsobuje falošná ilúzia oddelenosti. Ekologické problémy majú korene v myslení ľudí, ktorí sa vnímajú ako bytosti oddelené od ostatnej prírody a Zeme. Vojny, násilie, sociálne konflikty spôsobuje myslenie prikladajúce váhu deleniu ľudí na príslušníkov štátov, národov, tried, rás, náboženstiev, ideológií. Pôvod mnohých citových problémov, frustrácií a životných dezilúzií jednotlivcov, možno nájsť v pocitoch oddelenosti od "víru života", prežívania falošnej predstavy priepasti oddelujúcej človeka od ostatných ľudí, živých stvorení a zbytku sveta.

Všetci sme časťou celku

Poznanie, ktoré má človek k dispozícii však vyvracia takýto spôsob myslenia. Súčasná veda v súlade s poznaním nadobudnutým rôznymi mystickými tradíciami sveta, rúca pohľad na svet ako priestor, v ktorom vedľa seba existujú izolované objekty. Ľudí, tak ako všetky ostatné bytosti, možno podľa najnovších objavov vedy skôr chápať ako súčasť celku, jedného organizmu, alebo ako rôzne prejavy jednej energie, podliehajúce neustálej premene foriem. Slovami mystika "všetci sme výhonky jednej rastliny". Z víru života nemožno vystúpiť, dokonca ani zánikom telesnej formy, ktorému hovoríme smrť. Ako však vznikla ilúzia oddelenosti ? Prečo sa človek, aj napriek tomu, že príjme pravdivosť faktov dokazujúcich vzájomnú prepojenosť všetkého so všetkým, v bežnom živote zväčša identifikuje iba so svojim fyzickým telom a falošnou predstavou oddeleného ega ? Aby sme si uvedomili situáciu, v ktorej sa nachádzame, musíme pochopiť ako je konštruované naše vedomie a posudzovanie reality.

Skreslený obraz skutočnosti

Väčšina súčasných psychológov sa zhoduje v tom, že to, čo pokladáme za skutočnosť, je účelová konštrukcia, slúžiaca základnému cielu každého organizmu - prežitiu. Aby bolo možné individuálne prežitie, musí si každý živý organizmus vytvoriť
akýsi filter, ktorým prepúšťa značne zredukovaný obraz sveta, skladajúci sa predovšetkým z informácií nevyhnutných pre zachovanie vlastného života. Rovnaký filter vlastní aj človek a pomocou neho manipuluje vonkajším svetom. Z celého elektro-magnetického spektra človek napríklad vníma iba nepatrný výsek svetelných vĺn (viditeľné spektrum). Rovnako je tomu s vnímaním ostatných druhov vonkajších podnetov, napríklad zvuku. Naše vedomie o svete je iba je obmedzeným obrazom, pričom nevieme nakoľko tento obraz zodpovedá skutočnosti. Predstava oddeleného Ja je produktom normálneho stavu vedomia, ktoré sa stará predovšetkým o svoje prežitie, za cenu toho, že podáva iba určitý výsek skutočnosti.

Rozšírené vedomie

Uznať túto pravdu na bežnej úrovni myslenia nepostačuje na dosiahnutie zmeny samotného vedomia a prebudovania konštrukcie reality, ktorú sme si vytvorili, pretože samotné myslenie je v zajatí tejto konštrukcie. Existujú však stavy, pri ktorých človek môže hranice bežného vedomia prekročiť. Tieto stavy sú ľudstvu známe po tisícročia vo všetkých kultúrach, dnes ich pomenúvame rôznymi názvami - "mystické skúsenosti", "transcendentálne zážitky", či najčastejšie "stavy rozšíreného vedomia". Rôzne cvičenia a techniky, pomocou ktorých možno dosiahnuť hlboké zmeny vedomia, tvoria
súčasť jógy, budhistickej a taoistickej meditácie, šamanizmu a rituálov prírodných národov, možno ich však objaviť aj v kresťanskej tradícii. Hlboké ponorenie v modlitbe, meditácii, extatické tance, šamanské bubnovanie, monotónne opakovanie mantier, dychové cvičenia, hladovanie, užívanie psychotropných rastlín a rôzne ďalšie - to všetko sú metódy, ktoré môžu navodiť stavy rozšíreného vedomia.

Posvätné zážitky

Pre tieto stavy je charakteristická dočasná strata vedomia oddeleného Ja, odhalenie iluzórnosti, toho čomu hovoríme "realita" a získanie nových perspektív pohľadu na svet. Vieme, že v mnohých kultúrach mali svoje miesto ľudia, ktorí bádaniu v zmenených stavoch vedomia zasvätili celý život, pričom sa tešili úcte a podpore spoločnosti, ktorá ich poznanie a skúsenosti integrovala do svojho života, kultúry a
kozmológie. U prírodných národov to boli šamani, medicinmani, vo východných krajinách jogíni, askéti a ďalší hľadači pravdy (jedním z nich bol napríklad aj Buddha). V dejinách západo-európskej civilizácie však došlo k tragickému obdobiu, kedy boli podobní ľudia prenasledovaní, vyhlasovaní za kacírov, mučení a upaľovaní na hraniciach, pričom bolo kvôli záujmom mocných vtedajšieho sveta zneužité náboženstvo, ktoré samotné obsahuje tradíciu toho, čo môžeme nazvať zmenené stavy vedomia - kresťanstvo.

Kresťanská tradícia

Spomeňme si na biblický príbeh o tom, ako sa Ježíš postil o samote na púšti a porovnajme to so spôsobom ako hľadali "posvätné vízie" severoamerický indiáni, odchádzajúc na niekoľko dní na vrchol hôr, kde o samote hladovali a obracali sa k Veľkému Duchu. Alebo si spomeňme na Sv.Františka, ktorý sa v istom období svojho života uťahuje do samoty jaskýň a lesov, medituje a modlí sa, v túžbe nájsť Boha. V tejto súvislosti ma napadá citát k knihy Svätý František z Assisi, v ktorom G.K.Chesterton popisuje premenu v jednom období Františkovho života:

"U Františka v čase, alebo približne v tom čase, keď bol vo väzení alebo v tmavej jaskyni, nastal duševný prevrat podobajúci sa skoku strmhlav, po ktorom prichádza ako v uzavretom kruhu návrat do pôvodného postavenia. Muž, ktorý vošiel do jaskyne, nebol mužom, ktorý z jaskyne vyšiel. Bol taký odlišný, ako by ten prvý zomrel. Vyšiel akoby bol len blahoslavenou dušou bez tela. Zmena jeho postoja voči veľkému svetu bola taká extravagantná, že ju nemožno vyjadriť nijakým prirovnaním. Hľadel na svet tak rozdielne od ostatných ľudí, ako keby vyšiel z onej tmavej jaskyne po rukách dole hlavou. Dokázal milovať každú škridlicu na strmých strechách svojho mestečka, alebo každého vtáčika na hradných cimburiach."

Tento úryvok poskytuje krásny popis premeny človeka následkom skúsenosti, ktorú možno nepochybne nazvať zážitkom rozšíreného vedomia.

Rozšírené vedomie a súčasná spoločnosť

Spoločnosť, v ktorej dnes žijeme sa však k stavom rozšíreného vedomia stavia veľmi nedôverčivo, pričom všetko čo sa nedá vtesnať do pojmu "normálne", považuje za niečo patologické, choré a snaží sa to potláčať alebo "liečiť" (môžeme napríklad skúsiť teoretizovať o tom, ako by dopadli Ježíš, Svätý František alebo Buddha, keby sa ocitli medzi nami v dnešnej dobe). Hlavným problémom stavov rozšíreného vedomia v našej spoločnosti sú jednoducho dôsledky, ktoré prinášajú. Aj napriek svojej dočasnosti môžu totiž priniesť trvalý vplyv na hodnotový rebríček človeka, ktorý ich prežil, zmeniť jeho chápanie zmyslu života a ciele svojej ďalšej cesty, pričom je zrejmé, že zážitky rozšírených stavov vedomia, podopreté duchovnou praxou, nepodporujú konzumné správanie, pripútanosť k materiálnym statkom, úsilie o dosahovanie úspechu na úkor druhých, agresivitu ani motiváciu pre konkurenčný boj. Dôsledkom prežitkov rozšíreného stavu vedomia naopak často býva orientácia na duchovný rozvoj, hľadanie hlbšej kvality života, rozvoj ekologického vedomia, konanie s vedomím vzájomnosti a prepojenosti všetkého života. Tvárou v tvár súčasnej ekologickej kríze a globálnym sociálnym problémom stále častejšie hovoríme o potrebe zmeny ľudského vnútra, ako o jedinej ceste k skutočnej premene spoločnosti. Pri hľadaní spôsobu, ako vykonať túto premenu, nemožno vynechať taký významný fenomén, akým sú stavy rozšíreného vedomia. Za určitých okolností sa totiž môžu stať užitočnými nástrojmi pri liečení rán vyplývajúcich z oddelenia, odcudzenia medzi ľuďmi a prírodou, medzi ľuďmi navzájom, ako aj odcudzenia sa samým sebe.

Matúš Ritomský

pramene:

Milan Nakonečný, Fenomén rozšíreného vedomia, Gemma 1993/2
Honza Piňos, Zase pořád člověkem, Poslední Generace III/2
G.K.Chesterton, Svätý František z Assisi, Alfa 1993

(k téme:viď tiež článok Všetci sme prepojení, Kruh Života č. 7/8)