Jedlý les

Ondro Végh

Obvyklý spôsob hospodárenia je, že na určitej ploche sa pestuje jedna plodina a je snahou potlačiť rast všetkého ostatného, tak aby bol čo najväčší výnos. Je to vlastne boj s prírodou, so škodcami, suchom, burinou a inými vecami. Je tu ale aj iná možnosť. Pestovať rôzne rastliny, z ktorých každá má nejaký úžitok, aj keď nie tak veľký, ako by sa pestovala osamote, ale keď to všetko zrátame, tak výnosy sú ďaleko väčšie.

Asi najlepším príkladom tohto spôsobu hospodárenia je Lesná záhrada. Snaží sa napodobiť fungujúci ekosystém prirodzeného lesa, ale s tým, že je založená na jedlých rastlinách. Nie je to pestovanie na jednej úrovni, ale naopak, má niekoľko poschodí a tým sa vlastne výnosy zmnohonásobňujú.

Samotné stromy majú viacero výhod. Výnosy na hektár sú niekoľkonásobne (asi 5krát) väčšie ako u obilnín. Okrem toho stromy vyťahujú svojimi hlbokými koreňmi minerály do povrchových vrstiev pôdy, ale tiež obohacujú pôdu o organický materiál opadaným lístím. Zadržiavajú vodu, vietor, zabraňujú erózii a pôsobia proti globálnemu otepľovaniu.

Asi najvýraznejšími prvkami takejto záhrady sú stromy. Môžu to byť rôzne orechy, slivky, jablone, ale aj iné podľa vášho priania a potrieb. V klasických sadoch sa pod stromami nič nepestuje a je tam väčšinou tráva. Tu je tomu inak. Stromy môžu slúžiť ako opora ťahavým rastlinám, napríklad fazuli, ktorá je výhodná aj tým, že jej tieň nevadí. Nižšou vrstvou sú kríky, napríklad ríbezle, alebo egreše, ale tiež aj lieskové orechy, ktorým sa darí aj v tieni stromov. Pôvodne totiž boli práve lesnými rastlinami.

Teraz sa dostávame do vrstvy bylín. Tu sa hlavne trvalky, a samovýsevné plodiny, ktoré nevyžadujú prakticky žiadnu starostlivosť, ako napríklad rôzne liečivé rastliny (medovka, yzop, mäta, kostihoj), alebo šalátové rastliny (mangold, mrlík, čakanka, lebeda), ale aj koreňové (špargľa, tenká cibuľa, čierny koreň). Mnohé z liečivých rastlín (yzop, mäta, šalvia) taktiež chránia ostatné rastliny aj stromy pred škodcami tým, že ich svojou arómou odpudzujú. Vo všeobecnosti sú tieto rastliny využiteľné väčšiu časť roka a tak od skorého jara, keď ešte novovysiate rastliny nerastú, až do neskorej jesene, vždy nájdete niečo na jedenie. Pritom rastú vo vzájomnej symbióze bez väčšej opatery. Takáto záhrada je tiež domovom mnohých druhov živých bytostí, napríklad hmyzu, ale aj vtákov. Povrch pôdy medzi rastlinami je najlepšie zamulčovať, čím sa vlastne napodobí prirodzená vrstva humusu v lese, udržuje sa vlhkosť a zamedzuje sa rastu nežiaducich bylín. Zďaleka nie každá rastlina znáša úplný tieň a tak musia byť aj v lesnej záhrade miesta slnečnejšie a tienistejšie. Na svetlomilnejšiu zeleninu je ale aj tak lepšie nechať si priestor na klasických záhonoch.

Na lesnú záhradu sa dá prerobiť starší sad, tak že sa podopĺňa kríkmi a bylinami, alebo sa môže začať od začiatku. Vtedy po urobení návrhu povysádzame stromčeky a medzi nimi pestujeme rôznu zeleninu. Postupne ako rastú , tak obmedzujeme svetlomilné druhy a prenechávame miesto tým tieňovým, ale tiež aj kríkom a stromom. Najlepší čas na sadenie stromov je jeseň, takže môžete začať tvoriť svoju lesnú záhradu práve teraz.

Dôležité však je dobre ju navrhnúť. Treba počítať s veľkosťou dospelých stromov, aby sa vám nestalo, že vám vznikne úplná džungla v ktorej nebudú poriadne rásť ani stromy a nieto ešte niečo pod nimi. Vytvorením takejto záhrady nielenže vytvoríme pre seba vysokovýnosný zdroj potravy, ktorý vyžaduje minimum opatery, ale zároveň prispejete k znovuzazeleneniu našej Zeme. Je to krásna ukážka, ako môže mať úžitok aj človek, ale zároveň má priestor aj príroda.

Ondro Végh