Lietadlá s ovocím

Zeleninu, ktorú mimo sezóny často dovážame z južných krajín, dostať vo všetkých supermarketoch, reštauráciách a v poslednom období aj v bio-obchodoch. V skorých jarných mesiacoch. keď sa na pultoch objavili prvé čerstvé jahody, bolo pokušenie také veľké, že často podľahli aj prírodne uvedomelí ľudia.

Väčšina z nás si nerobí starosti s pôvodom rajčín, ktoré sú počas celého roku súčasťou našich šalátových mís. Pri jedle prinajlepšom uvažujeme o tunajších alebo holandských skleníkoch, nie o nedostatku vody, katastrofálnych suchách a revoltách spôsobených hladom v Maroku. Takisto aj čerstvé skoré zemiaky dovážame z tejto krajiny, v ktorej je úrodnej pôdy taký nedostatok, že táto bývala obilnica Severnej Afriky je dnes závislá na dovoze obilia z iných krajín.

S nálepkou "Pomoc rozvojovým krajinám" financuje Sever veľmi rád výstavbu veľkých vodných priehrad. Tunajšie stavebné firmy sa tešia z množstva objednávok a zahatávajú vodné toky kvôli tzv. "modernizácii" poľnohospodárstva. Peniaze svetových bánk pre obrovské vodné projekty, prinášajú úžitok hlavne veľkopodnikateľom, pričom maloobchodníci väčšinou skrachujú, alebo sú nútení sa odsťahovať, ako ukazuje aj skúsenosť z oblastí pri rieke Sao Francisco v Brazílii, kde sa ovocie a zelenina (napr. špargľa), pestujú na export do Európy. Intenzívne zavlažovanie často po krátkom čase vedie k zníženiu hladiny povrchovej vody a zasoleniu pôdy.

Na plantážach sa okrem toho vo veľkej miere používajú umelé hnojivá a pesticídy, pri uskladňovaní a transporte sa vo veľkej miere využívajú injekcie s chemickými jedmi alebo najnovšie - konzervovanie ožarovaním. Následky takéhoto zaobchádzania pociťujú aj konzumenti v Európe, čo potvrdzuje aj vyhlásenie Nemeckého spolkového úradu pre zdravie z roku 1990: " Predovšetkým stav tých druhov ovocia a zeleniny, ktoré prichádzajú na trh po zime, ako napr. jahody alebo hlávkový šalát, je z dôvodu znečistenia chemikáliami vyslovene neuspokojivý." Jahody bývajú znehodnotené napríklad postrekom proti plesniam, ktoré by sa vytvorili počas dlhotrvajúceho transportu, mnohé ďalšie druhy ovocia obsahujú veľké množstvá pesticídov, častokrát aj za hranicou povolených noriem.

Na používanie chemikálii a s nimi súvisiace znečistenie životného prostredia však doplácajú aj domorodí pracovníci a ich rodiny. V dôsledku chýbajúcich informácií od výrobcu, nedostatočného vzdelania a takmer neexistujúcej pracovnej hygieny zomierajú tisíce ľudí pri zaobchádzaní s pesticídmi a agrochemikáliami, prípadne v dôsledku chronickej kontaminácie pôd, znečistenia pitnej vody, otrávených rýb atď.

Vlády týchto krajín sa za dovoz osiva, hnojiva, pohonných hmôt a agrochemikálií stále zadlžujú. Do Mexika sa musí hlavná potravina - kukurica - teraz už dovážať za tvrdé valuty. Preto export z krajín juhu neprináša devízy ani pracovné miesta, ale stále viac prispieva k ich zadĺženiu a ničeniu prírodných zdrojov, ako čistá voda a úrodnosť pôdy. Zisky rastú na kontách multimilonárskych koncernov, pracovníci na plantážach musia drieť za biednu mzdu. Takto presunul Del Monte svoju produkciu špargle z Kalifornie do Mexika. Farmárom v Spojených štátoch musel zaplatiť 23 centov za pol kila, pričom v Mexiku dostal jeho zmluvný partner iba okolo 10 centov a z toho len veľmi malá čiastka pripadla na sezónnych pracovníkov. Takže chudoba a vznikanie slumov úzko súvisí s onými nízkymi cenami v našich obchodoch, ktoré nás vôbec neprivedú na myšlienku, že práve zakúpená cibuľa a cesnak k nám nastúpili svoju cestu v krajinách tretieho sveta. Podvýživa a hlad má teda v mnohých prípadoch čo dočinenia s nespravodlivým rozdelením pôdy, ktoré robí pre ľudí južných krajín nemožné pestovať potraviny pre vlastnú spotrebu. Kde predtým rástli kukurica, pšenica alebo slnečnica pre domácu spotrebu, rastie teraz len špargľa určená na európske trhy (napríklad aj z krajiny postihnutej hladomorom - Etiópie v roku 1989 putovalo 108 ton fazule na európsky trh).

Avšak nielen pre dobrý pocit nášho žalúdku, ale aj pre potreby našich štvornohých a operených miláčikov dovážame tovar z krajín, kde ľudia bojujú s chudobou a hladom. Zo Sudánu sa exportuje proso ako krmivo pre vtákov, z Thajska a ostrova Maurícius krmivo pre mačky a psov atď.

Pre súčasného konzumenta sa stáva čoraz ťažšie nakupovať tak, aby tým neprispieval k vykorisťovaniu ľudí alebo prírody. Vyznačenie pôvodu na produktoch chýba, často nie je ani možnosť výberu medzi potravinami z domácich a zahraničných zdrojov.

Pestrosť ponuky tuzemského tovaru je rovnako malá, ako naše znalosti širokej škály možností prípravy zimných jedál bohatých na vitamíny. Komory a pivnice ako šetrné a prirodzené skladiská už z našich domov zmizli. Teraz už všade vrčia chladničky a v nich chutné maliny z Chile. Kým ešte za časov našich starých mám existovalo asi sto druhov stolových jabĺk, dnes ich v regáloch supermarketov nájdeme nanajvýš tri či štyri. Rovnako kuchárske knihy boli v tých časoch preplnené receptmi na prípravu chutných jedál z rôznych druhov koreňovej, listovej a hľuzovej zeleniny.

Zmysluplnou a zdravou alternatívou k importovanému ovociu a zelenine môžu byť tiež klíčky a výhonky z obilnín, či strukovín. Sú bohaté na vitamíny a mastné kyseliny a neobsahujú takmer žiadne dusičnany. Dajú sa veľmi dobre kombinovať so zimnou zeleninou (tekvica apod.). Plody ako napr. pastinak a topinambur znejú pre mnohých z nás exotickejšie ako avokádo a okra. aj iskerník a popínavý cesnak sú pre väčšinu neznáme. Sú to, rovnako ako púpava a sedmikráska "buriny", ktoré často z našich záhrad s vynaložením veľkej námahy odstraňujeme. Len čo sa sneh roztopí a ešte predtým ako dozreje prvý šalát v skleníku, by mohli byť tieto "buriny" zdravou a bezplatnou súčasťou nášho jedálnička. Takto vyčaríme na našom tanieri viac "exotiky", ako je to v prípade dovážaného ovocia, ktoré spotrebuje na svojej ceste do supermarketu viac benzínu ako rodina na ceste autom do nákupného strediska. Nájdu sa samozrejme aj cynici, ktorí sú toho názoru, že problém sa vyrieši sám: "Po pár rokoch prepravy rajčín lietadlom by mohol následne skleníkový efekt umožniť celoročné pestovanie rajčín u nás...".

Záleží aj na nás ako sa postavíme k tomu, čo nám ponúkajú. Cielená zmena nášho konzumovania môže niečo dosiahnuť. Veľa predavačov a čašníkov, s ktorými som o tomto probléme hovoril, povedalo, že tušili nezmyselnosť tohoto druhu svetového obchodu. "Ale čo chcete, keď ľudia to vyžadujú ?" musela priznať predavačka v bio-obchode.

Michael Bockhorni, autor článku, je v slobodnom povolaní ochranca životného prostredia a spolupracuje na príprave výstavy "Mahlzeit

- Konsum und Landwirtschaft" ("Dobrú chuť!- Konzum a poľnohospodárstvo) v rôznych mestách Rakúska.

zo SUDWIND č.6 preložil Jožo Lesay