Doba, keď sa model ekonomického rozvoja bohatých krajín Severu planéty považoval za vzor pre zbytok sveta sa pomaly končí. Nie preto, že by súťaživá ekonomika týchto krajín nedokázala uspokojovať rastúce potreby ľudí, ale preto, že je dlhodobo neudržateľná. Do vypuknutia enviromentálnej krízy sme mohli dúfať, že technická civilizácia, ktorá sa vyvinula na oboch stranách Severného Atlantiku, je tým najlepším, čo ľudstvo v 20.storočí mohlo vytvoriť. Dnes sa však stáva stále zrejmejším fakt, že mnohé naše úspechy sú žiaľ iba optickým klamom. Je tomu tak preto, že náš pokrok je priamo závislí na takom spôsobe využívania zdrojov prírodného sveta, ktoré zanecháva Zem stále viac zničenú a vyplienenú. Aj keď týmto spôsobom života stále žije iba menšina celosvetovej populácie a iba po krátku dobu, ktorá je nepatrným okamihom v našej histórii, blížime sa rýchlo ku koncu hostiny, na ktorej sa roztopašne spotrebováva to, čo príroda vytvárala milióny rokov.