“Hovorí sa, že čo sa týka ideálov, okolo tridsiatky sa to láme a potom okolo štyridsiatky ešte raz. Prvé lámanie teda už mám za sebou a prežil som ho. Druhé sa blíži. Uvidíme, čo prinesie. Rozdiel medzi počiatočným obdobím a dneškom vidím v tom, že dnes už sa nevrhám bezhlavo do každého nápadu či zámeru, ktorý ma osloví, ale vyberám si radšej menej a poriadne,” povedal v rozhovore Robo Zelník.

Okrem iného sme sa bavili o možnostiach, ako spojiť ideál s ekonomikou alebo o tom, ako sa Robo aj s rodinou koncom roku 2009 presťahoval na myjavské kopanice.

Sediac v lietadle smerujúcom z Varšavy do Londýna na konferenciu o prevencii rasizmu medzi mládežou, sa snažím usporiadať si v hlave myšlienky a napísať niečo zmysluplné o tom, aká cesta ma priviedla tam, kde sa nachádzam a či sa počas tej cesty niečo vo mne, v mojom postoji k svetu zmenilo.  Niečo sa určite zmenilo. V čase keď sa moje ideály zrodili, som mal 16-17 rokov a bol som študentom strednej školy, dnes mám 33 a pracujem v medzinárodnej organizácii zaoberajúcej sa (okrem iného) ochranou ľudských práv.