Vegánstvo ako cesta k lepšiemu svetu

Snívať a snažiť sa uskutočňovať ideály o lepšom svete je krásne a potrebné. Niekedy sa však priepasť medzi snami a reálnym životom zdá príliš veľká a neprekonateľná. V dnešnom svete je preto veľmi dôležité mať ideál, ktorý je dostatočne vznešený na to, aby napĺňal potrebu ľudského ducha a dostatočne reálny, aby ho bolo možné nasledovať v každodennom živote. Pre mňa je takým ideálom vegánstvo a najmä etické pohnútky, ktoré k nemu vedú.

Jedenie čisto rastlinnej stravy vytvára priestor pre uskutočnenie veľkých zmien. Vegánsky svet je krásnou utopiou, vznešenou a hodnou nasledovania. Svet, v ktorom ľudia nemusia zneužívať a využívať ostatné živé tvory, aby zahnali vlastný hlad. Svet, v ktorom stačí na nasýtenie ľudstva oveľa menej poľnohospodárskej pôdy a v ktorom môže na veľkých plochách nastať znovuoživenie lesov, prirodzenej krajiny, divočiny. Svet, v ktorom je etický princíp neubližovania natoľko silný, že dovedie ľudí k dobrovoľnému uskromneniu a potlačeniu chtivosti po vlastnom sebauspokojovaní. Svet plný mierumilovných ľudí, ktorí sa nemusia učiť krutosti, technikám zotročovania zvierat a násilného panovania nad pozemským tvorstvom. Svet, v ktorom súcit so všetkým životom a jeho realizácia v praxi pozdvihne ľudského ducha a umožní aj oveľa ľudskejšie fungovanie našej spoločnosti. Táto vegánska utopia, vysnívaná zem, je skutočne miestom hodným ľudského potenciálu.

Na druhej, praktickej strane, je vegánstvo ideál, ktorý môže každý začať realizovať tu a teraz. A čo viac - je to ideál, ktorého realizácia vôbec nie je nemožná, dokonca ani priveľmi ťažká. Človek, ktorý sa rozhodne pre jeho napĺňanie, nemusí na nič čakať, nemusí svoju myseľ otravovať myšlienkami typu „sám nič nezmôžem“. Rozhodnutie každého človeka, ktorý sa stane vegánom, má svoju váhu a reálny dopad. Aj keby som bol vegánom sám, malo by to význam a keď naviac vidím desiatky ľudí v mojom okolí a stá tisíce vegánov na celom svete, o reálnom význame tohoto ideálu nemôžem pochybovať.

Vegánstvo je veľmi reálna a praktická myšlienka. Zatiaľ čo všetky argumenty proti vegánstvu sú často špekulatívne a vykonštruované, realita dnešného sveta jasne hovorí v prospech rastlinnej stravy. Častokrát som sa zúčastnil debát o tom, čo by mali jesť eskimáci, ako sa pôvodne stravovali prírodné národy, či sa môže sebestačné poľnohospodárenie zaobísť bez zvierat alebo či by ľudia žijúci na lazoch nemohli mať svoju kravu alebo kozu, či dokonca o tom, čo by sa stalo so všetkými poľnohospodárskymi zvieratami, ak by sa všetci cez noc stali vegánmi. Nakoniec som sa však vždy vrátil do skutočnej reality tohoto sveta, ktorou je dostatok rastlinnej potravy pre zdravú výživu všetkých ľudí, bez potreby ďalšej ekologickej deštrukcie a utrpenia, kvôli zbytočnej produkcii živočíšnych potravín. Na Slovensku som nikdy nestretol človeka, ktorý by nemal možnosť výberu - nasýtiť sa z rastlinných alebo živočíšnych zdrojov. Ak sa niekto rozhodne pre živočíšne potraviny, robí to z nevedomosti, zo zvyku, kvôli vlastnej chuti alebo nezáujmu o ekologické a etické dôsledky tohoto výberu. Nepoznám nikoho, kto by konzumoval živočíšne potraviny s cieľom pomôcť prírode, zvieratám alebo druhým ľuďom. Naopak, ľudia, pre ktorých je vegánstvo celoživotnou cestou, to málokedy robia iba pre svoje vlastné dobro. Vegánstvo v sebe totiž zahŕňa aspekt dobrovoľného uskromnenia a uprednostnenia dobra iných, na úkor vlastných túžob a chutí. Tento vedomý čin uskromnenia je podľa môjho názoru tým najcennejším, čo idea vegánstva prináša svetu, zajatému v honbe za nekonečným sebauspokojovaním. Preto nech sa venujem akýmkoľvek problémom dnešného ľudstva a nech si vytváram akékoľvek vízie lepšieho sveta, ideál vegánstva je pre mňa vždy silným zdrojom inšpirácie a sily.

Matúš Ritomský