Úcta k životu a potraty - komentár k článku Petra Singera

Úcta k životu a potraty - komentár k článku Petra Singera

Singerove argumenty nás privádzajú k tomu, aby sme sa nepozerali na etické  problémy cez skresľujúce sklá dogiem, ale aby sme ich vnímali také, aké v skutočnosti sú. Ak požadujeme, aby bol ľudský život chránený od počatia, prečo nechceme rovnako chrániť aj ostatný život od momentu jeho vzniku? Ak sa nám zdá neprijateľné zabitie 20. týždňového plodu, ktorý necíti bolesť ani nemá vedomie, prečo s čistým svedomím prehliadame rutinné zbíjanie oveľa rozvinutejších a vedomejších foriem života?”

Približne pred týždňom sme uverejnili preklad článku Petra Singera s názvom Potraty – hľadanie deliacej čiary. Článok vyvolal mnohé reakcie a taktiež určitú mieru nepochopenia. Po niekoľkých dňoch sledovania reakcií a zapájania sa do diskusií som sa rozhodol pridať k článku pár slov.

Na jednej strane sa nám ozvalo viacero zástancov „práva na voľbu“, ktorí ocenili Singerove argumenty podporujúce ich názorový prúd. Preklad článku prebrali napríklad internetové stránky rodicovstvo.sk alebo humanisti.sk.

Pre niektorých čitateľov Kruhu života bol však článok prekvapením, ba až sklamaním. Stretol som sa s otázkami, prečo dávame priestor názorom, ktoré sú v rozpore s etikou úcty k životu. Podľa názoru jedného priateľa „teórie o slobodnom zabíjaní ľudského plodu”, ako ich nazval v diskusii, nepasujú do ideálov o lepšom svete, ktoré sa snažil Kruh života od počiatku podporovať. Ako to teda vlastne je s Petrom Singerom, úctou k životu a prečo som preložil jeho článok?

S prácami Petra Singera som sa stretol prvý krát pred viac ako desiatimi rokmi, kedy ma zaujali jeho presvedčivé argumenty v prospech práv zvierat (napríklad kniha Animal Liberation, ktorej český preklad vyšiel pod názvom Osvobození zvířat ). Základom etickej argumentácie Petra Singera už v tom čase bolo presvedčenie, že „druhizmus“, teda diskriminácia bytostí na základe druhu, je predsudok rovnako ako diskriminácia na základe rasy. Toto presvedčenie sa neskôr objavovalo aj v ďalších Singerovych prácach a stalo sa dôležitou súčasťou jeho etickej argumentácie.

Rovnaké presvedčenie zohráva významnú úlohu aj v jeho vnímaní etických problémov spojených s potratom. Peter Singer upozorňuje na to, že aktivistické hnutie „Za život“ (z angl. Pro Life), ktorého cieľom je úplný zákaz interrupcií, má zlý názov, pretože mu v skutočnosti nejde o život ako taký. Singer sa pýta: v čom spočíva, z hľadiska etiky úcty k životu, výlučnosť ľudského plodu? Sú to náboženské doktríny, ktoré tvrdia, že jedine človek je bytosť obdarená dušou? Je to diskutabilný argument potenciality? Alebo je to presvedčenie, že príslušník druhu Homo sapiens má väčšiu hodnotu, ako ostatné formy života jednoducho preto, že je príslušník nášho živočíšneho druhu?

Náboženské doktríny Singer odmieta a argumentuje, že v spoločnosti, ktorá dospela k odluke cirkví od štátu by náboženská argumentácia nemala tvoriť východisko pre tvorbu zákonov. Argument potenciality odmieta tiež a poukazuje pri tom na mnoho praktických príkladov, ktoré dokazujú, že hodnotu života nie je správne posudzovať na základe jeho potenciálu stať sa niečim, ale na základe toho čím je v danom okamihu (napr. argument o klíčiacej bukvici a storočnom buku, alebo slepačom vajíčku a živej sliepke). Na záver ostáva argument, ktorý tvrdí, že základom výlučnosti ľudského plodu je jeho príslušnosť k druhu Homo sapiens. Ako som písal vyššie, na odmietnutí tohto argumentu Peter Singer pracuje už roky. Priestor článku mi nedovoľuje vysvetliť všetky jeho argumenty (kto ma záujem dozvedieť sa viac, môže si preštudovať napr. jeho knihu Spisy o etickom žití ), ale nasledujúci citát aspoň priblíži spôsob Singerovho uvažovania:

„Ak nejaká bytosť trpí, nič nás neoprávňuje k tomu, aby sme odmietli zobrať jej utrpenie do úvahy. Bez ohľadu na to, o akú bytosť ide, princíp rovnosti vyžaduje, aby bolo utrpenie jednej bytosti považované za rovnako závažné ako utrpenie inej bytosti (do takej miery, ako sa to dá porovnať). Ak určitá bytosť nemá schopnosť trpieť alebo prežívať šťastie, nemáme čo zobrať do úvahy. Takže miera schopnosti cítiť (tento termín používam ako vhodnú, ak aj nie úplne presnú skratku pre označenie schopnosti trpieť a/alebo prežívať radosť) je jediná obhájiteľná hranica pri posudzovaní toho, či máme do úvahy zobrať aj záujmy iných. Vytýčiť túto hranicu na základe inej vlastnosti, napríklad inteligencie alebo racionálnosti, by znamenalo vytýčiť ju svojvoľne. Prečo by sme si potom nemali vybrať nejakú inú vlastnosť, napríklad farbu pleti?

Rasisti porušujú princíp rovnosti tým, že pri konflikte záujmov pripisujú väčšiu váhu záujmom príslušníkov vlastnej rasy, než záujmom príslušníkom inej rasy. Sexisti porušujú princíp rovnosti tým, že favorizujú záujmy vlastného pohlavia. Podobne aj „druhisti“ dovoľujú, aby záujmy ich vlastného druhu prevážili nad väčšími záujmami iného živočíšneho druhu. Model každého z týchto prípadov je rovnaký.“ (Peter Singer, Spisy o etickom žití)

Teraz sa blížim ku kritickému bodu, ktorý v otázke potratov predstavuje pre mnohých ľudí zdroj pohoršenia. Odmietnutím náboženských doktrín, argumentu potenciality aj „druhizmu“ sa Singer dostáva k požiadavke „považovať ľudský plod za to, čím v skutočnosti je a hodnotiť jeho život rovnakým spôsobom, ako život bytostí s rovnakými vlastnosťami, ktoré nie sú príslušníkmi nášho živočíšneho druhu.“

Ľudský plod nie je osoba, v zmysle „rozumnej či vedomej bytosti“. Preto odsúdiť potrat, hoc aj v neskoršom štádiu tehotenstva, sa dá podľa Singera len ťažko, pokiaľ zároveň neodsúdime aj zabíjanie omnoho vyvinutejších foriem života, kvôli oveľa menej závažným dôvodom, akým je právo matky rozhodnúť o svojom tele (napríklad len kvôli tomu, že nám chutí ich mäso).

Čo však znamenajú tieto názory v praxi? Neznamenalo by ich aplikovanie v konečnom dôsledku iba nárast nehumánnosti, krutosti a bezohľadnosti? Niektorí čitatelia každý argument, ktorý obhajuje právo ženy na potrat, už z princípu považujú za nehumánny a neetický. Podľa môjho názoru je to inak.

Singerove argumenty nás predovšetkým privádzajú k tomu, aby sme sa nepozerali na etické  problémy cez skresľujúce sklá dogiem, ale aby sme ich vnímali také, aké v skutočnosti sú. Ak požadujeme, aby bol ľudský život chránený od počatia, prečo nechceme rovnako chrániť aj ostatný život od momentu jeho vzniku? Ak sa nám zdá neprijateľné zabitie 20. týždňového plodu, ktorý necíti bolesť ani nemá vedomie, prečo s čistým svedomím prehliadame rutinné zbíjanie oveľa rozvinutejších a vedomejších foriem života?

Pokiaľ sa dokážeme zbaviť našich predsudkov, bude výsledkom menej etický a nehumánnejší svet? Som presvedčený, že nie. Práve naopak - keby sme sa rozhodli akceptovať Singerove etické argumenty, prinieslo by to v oblasti vnímania hodnoty života dramatické zvýšenie statusu mnohých živých bytostí - pri praktickom zachovaní súčasného právneho statusu a ochrany ľudského plodu.

Matúš Ritomský

Komentáre

(bez predmetu)

čo sa stalo ľudstvu, že zmýšľa pod úroveň človeka :(

Čo sa stalo ľudstvu, že zmýšľa pod úroveň človeka?

Tak pokračujeme :-) … Mal som

Tak pokračujeme :-) … Mal som dojem, že naša diskusia na túto tému decentne utíchla. Kto má záujem sa hrabať v rôznych pohľadoch na vec, môže si prečítať diskusiu pod predchádzajúcim článkom. Neviem či sa mi podarí napísať niečo nové, aby som sa neopakoval, ale keďže aj tento článok je iba akýsi “upgrade” predchádzajúceho, tak čosi prihodím.
 
1.) V prvom rade tu pán Singer a Matúš operujú nesprávnym predpokladom, že “pro-life” hnutie, sa nezaoberá inými formami života a teda, že je neúprimné. Toto možno platí pri povrchnom pohľade na americkú(alebo podobnú) bipolárnu spoločnosť, ale realita je oveľa pestrejšia a často iná. Singer tu vychádza z posudzovania hlavného pro-life prúdu “amerického typu”, kde väčšinu aktivistov tvoria konzervatívni, kresťanskí republikáni. Hnutie pro-life sa v tomto kontexte javí, ako súčasť určitého širšieho, striktne vymedzeného politického konceptu, ktorý stojí v opozícii voči liberálnemu, sekulárnemu spektru “demokratov”. Svet sa však nezmestí do tejto šablóny amerického politického života, ani do jeho odnoží po celom svete. Singerove predsudky spočívajú asi v prílišnom zaťažení touto politickou schémou. Takže len pripomeniem pár faktov: Myšlienky “pro-life”, sa vyskytovali a stále vyskytujú, aj v iných ideových prúdoch, ako je konzervativizmus, či kresťanstvo. Existujú radikálne feministky, ktoré odmietajú potraty, ako súčasť patriarchálneho útlaku a ako nástroj na ponižovanie a devastáciu ich ženskosti. Existujú anarchisti, ktorí odmietajú potrat, ako súčasť technokratickej tyranie a znásilnenie ľudskej prirodzenosti. A okrem toho existujú masy nezaraditeľných “indivíduí”, ktoré odmietajú potraty z najrôznejších racionálnych, aj iracionálnych príčin. Z nášho prostredia spomeniem napríklad aktivity českého hardcorového hnutia “diferent life”, ktoré v deväťdesiatych rokoch bojovalo proti potratom v rámci filozofie straight edge, pričom sa zároveň venovali právam zvierat a vegánstvu. V deväťdesiatych rokoch zas viacerí členovia Slobody zvierat na Slovensku, podporovali pochody za život nenarodených detí, pričom niesli transparenty s nápismi “matky, nevraždite svoje deti” a podobné. Nie je teda vôbec pravda, že ľudia, ktorí odporujú potratom, zásadne ignorujú iné formy života. Ak mám hovoriť za seba, stále mi je sympatická filozofia práv zvierat, stále sa mi nepáči zabíjanie zvierat na mäso, stále som proti zneužívaniu zvierat na pokusy, či zábavu. Nie som už síce žiaden “kóšer”vegán, ale to je skôr otázka ,mojej osobnej slabosti a tlaku okolností. Rozhodne by som však prijal radikálne zmeny statusu mimoľudských foriem života v našej legislatíve. Osobne sa teším každému pokroku v oblasti legislatívnej ochrany zvierat, a držím palce aj všetkým ALFákom, ktorí zachraňujú nevinný život pred krutosťou. Takže ak si pán Singer myslí, že proti potratum sú iba nejakí naftalínoví, zatuchnutí konzervatívci, ktorí tlačia do hláv hamburgery, podporujú Americké vojenské invázie a prudérne, puritánske “US-kresťanstvo”, typu “Jesus camp”, tak sa veľmi, preveľmi mýli.
 
2) Singer je tiež speciecista, aj keď speciecizmus kritizuje. Rozpísal som to vo svojom príspevku zo dňa 20.02.2011 - 22:07(neviem dať link) pod predchádzajúcim článkom. Singer tiež posudzuje a hodnotí svet len z pohľadu nášho druhu a vo svoj prospech. Ak by sme naozaj absolútne a úprimne odmietli speciecizmus, pričom by sme si stanovili za cieľ rozvoj a ochranu života, tak jedinou správnou cestou by zostalo urýchlené a dôsledné vyhynutie ľudstva. Ak má pán Singer na mysli toto, tak to treba naplno priznať, a neusilovať sa o to pokútnou cestou obhajoby potratov. Opakujem: Ak odmietneme všetky náboženské dogmy a tiež každú formu antropocentrizmu a speciecizmu, tak neexistuje lepší prostriedok na zachovanie a zveľadenie života, ako absolútna likvidácia druhu homo sapiens. Pokiaľ tu chce však pán Singer udržovať existenciu nášho druhu a zároveň rovnoprávne hájiť mimoľudský život, tak je buď naivný, alebo nedoťahuje veci do dôsledkov, alebo je tiež len speciecista.Všetky Singerove prirovnania o bukoch, bukviciach, vajciach a sliepkach, majú logiku a význam, len v našom speciecistickom ľudskom svete a pri aplikácii našej morálky.
 
3) Musím zopakovať, čo som už písal. Singer medzi morálne významné vlastnosti plodu, “zabudol” pripísať jeho miesto v ľudskej spoločnosti, rode, rodine, príbuzenstve, komunite. Ľudský plod v schopnosti cítiť a vo vlastnom sebauvedomení možno(!) nepredstihne prasa, ale je neoddeliteľnou súčasťou spoločenstva cítiacich, mysliacich a uvedomelých ľudí, čím prasa vysoko prevyšuje. Emocionálne, príbuzenské a rozumové väzby okolia na svojho člena v embryonálnom štádiu, sú veľmi významné pri posudzovaní jeho statusu. Zabiť niekoho totiž nie je zlé, iba voči nemu samotnému, ale je to zlé(dokonca oveľa horšie!) aj pre jeho okolie. Uvediem príklad: Ak niekto zabije poľného škrečka, ktorý mu žerie úrodu na poli, je to menšie zlo, ako keď niekto zabije škrečka, ktorý je obľúbeným zvieratkom nejakého ťažko chorého dieťaťa. Voči jednému, aj druhému škrečkovi, je to rovnako zlé, ale v druhom prípade je ešte väčším zlom to, že bolo psychicky ťažko ublížené chorému človeku a utrpenie sposobené zabitím bolo oveľa väčšie. Hodnota jedinca totiž spočíva aj v niečom inom, ako je jeho vlastná schopnosť trpieť, alebo rozmýšľať.

4) Nemyslím si, že etika na spôsob pána Singera, by mohla prispieť k vyššiemu statusu iných foriem života, pri zachovaní súčasného statusu ľudského plodu. Singer neponúka žiaden merateľný, nespochybniteľný a exaktný systém, na posudzovanie hodnoty života. Schopnosť sebauvedomenia a utrpenia, je veľmi ťažko empiricky merateľná, lebo je subjektívna. Som presvedčený o tom, že ak chceme dôsledne a poctivo aplikovať etiku mimo nášho druhu, tak v prvom rade musíme dôsledne a poctivo zachovávať etiku v našich osobných medziľudských vzťahoch, v rodinách a v príbuzenstve. Ak človek neprizná hodnotu slabšiemu, menej vedomému a možno necítiacemu príslušníkovi vlastnej rodiny, tak ju len ťažko prizná inej forme života. Naopak, ak človek ddokáže mať rešpekt pred zdanlivo bezvýznamným “zhlukom buniek”- ľudským embryom, tak bude skôr rešpektovať mimoľudské formy života. Necitlivé a čisto racionalistické posudzovanie živých tvorov viedlo v minulosti ku krutej vivisekcii, lebo pes bol  v tomto kontexte iba mechanizmus s určitým druhom reflexov, ktorým vonkajší pozorovateľ nepriznal žiadnu hodnotu. Ak však prizám, že život je mystérium, ktoré sa nezmestí do racionalistických definícií, tak sa budem snažiť, aby  som mu ubližoval čo najmenej. Samozrejme, začnem u vlastných detí, hoci by boli ešte v manželkinom lone a merali by 2 milimetre, ale rovnako samozrejme sa budem vyhýbať aj zabíjaniu pavúkov v byte. Ak by som začal špekulovať o hodnote ľudského plodu a možnosti ho zabiť, ak mi jeho existencia začne prekážať, tak by sa môj rešpekt voči  pavúkovi v kuchyni úplne stratil a jeho zabitie by som si ľahko ospravedlnil. Kto rešpektuje pavúky, aj za cenu mierneho diskomfortu spôsobeného pavučinami, pre toho je asi celkom prirodzené, že rešpektuje aj život embrya (a naopak)… Jednoducho ku úcte k životu, sa nedostaneme cez zabíjanie vlastných detí.
 
5) Tento príspevok som písal v stave ťažkej únavy, takže sa ospravedlňujem za ťažkopádnu formuláciu, štylistické a gramatické chyby a iné prešľapy… Za pointov obsahu si stojím.
  

Vdaka za reakciu, pokusim sa

Vdaka za reakciu, pokusim sa strucne reagovat na jednotlive body.
 
1) Drviva vacsina Pro-Life zdruzeni a aktivit sa zameriava vylucne na ochranu ludskeho plodu - nielen v USA, ale aj na Slovensku (staci trosku posurfovat na internete). Idealisticke hnutia zo zaciatku 90.rokov, ako Different Life, alebo vtedajsia Sloboda zvierat v ramci univerzalne chapanej etiky ucty k zivotu zahrnuli do svojich aktivit aj vyzvy k zodpovednosti a sucitu s ludskym plodom, co je chvalyhodne. Nikdy sa vsak nesnazili vstupit do etickeho konfliktu medzi matkou a jej plodom tym, ze by sa snazili o vytycenie legislativnej hranice. Keby tak urobili, museli by nevyhnutne riesit rovnake moralne dilemy, ako teraz riesime my a tazko predpokladat, ako by sa s nimi vysporiadali. Ina vec je hlasat vseobecnu uctu k zivotu a apelovat na individualnu etiku a sucit kazdeho cloveka, ine je presadzovat spolocenske normy a zakony. V tom druhom pripade totiz clovek narazi na rovnake otazky ako my teraz: preco ma byt zabitie nenarodeneho ludskeho plodu postavene mimo zakon (v pripade kedy si to praje jeho matka), zatial co zabijanie ovela rozvinutejsich foriem zivota z ovela malichernejsich dovodov ma byt tolerovane?
 
2) Singer nepopiera, ze jedine clovek je nositelom etickeho myslenia a jedine clovek ho dokaze dalej rozvijat a zveladovat. To, o co sa v skutocnosti snazi je odstranenie predsudkov v nasom etickom mysleni - vyzyva k tomu aby sme nasu etiku nestavali na diskriminacii, ale na principe rovnosti vsetkych foriem zivota. Pokial Singer argumentuje tym, ze zabitie sliepky ma z etickeho hladiska inu vahu ako zabitie vajicka, nerobi tak preto, ze sliepka ma vacsiu cenu (v ekonomickom zmysle slova) pre cloveka, ale preto, ze sliepka je sama o sebe (bez ohladu na ludske potreby) nositelom niektorych moralne dolezitych vlastnosti (napr. citi bolest).
 
3) S tym co pises suhlasim, ale v kontexte nasej diskusie si treba uvedomit, ze tymto argumentom posuvas eticky konflikt do inej roviny - zaujmy matky a jej pravo rozhodovat o svojom tele verzus zaujmy jej okolia, rodiny a blizkych (napriklad tuzba mat vnuka/vnucku). V takto postavenom etickom spore sa staviam na stranu matky s vacsou istotou, ako pri spore matka verzus zivot ludskeho plodu.
 
4) “Ak však prizám, že život je mystérium, ktoré sa nezmestí do racionalistických definícií, tak sa budem snažiť, aby  som mu ubližoval čo najmenej.” - ano s tym suhlasim, taketo ponimanie je velmi blizke aj mojej individualnej etike. Ale ako som uz pisal aj v diskusii predtym, na takto individualnom a subjektivnom ponati etiky nie je mozne postavit celospolocenske normy platne pre vsetkych. Pri ich vytvarani sa musime opierat o nieco co sa da jasnejsie vymedzit a na com sa dokazeme vo velkej miere zhodnut. Singer navrhuje, aby sme sa opierali o vedecke a racionalne poznanie a tvrdi, ze to je to najlepsie co mame k dispozicii pre potrebu tvorby zakonov. Na zaklade nasho vedeckeho poznania napriklad vieme celkom presne urcit obdobie, kedy sa u ludskeho plodu vyvija schopnost vnimania bolesti. Rozne vedecke studie hovoria o obdobi medzi 20. az 24. tyzdnom. Ak si aj s vedomim moznych odchyliek a nedokonalosti vlastneho poznania urcime hornu hranicu pre interrupcie 12. tyzdnov (sucasny pravny stav) - takmer s istotou vieme povedat, ze plod v tom obdobi neciti bolest. Tento fakt je uz natolko zavazny a objektivne dokazatelny, ze on vieme opierat nase eticke uvahy aj v kontexte snahy najst riesenie legislativnych noriem.

1) Áno, je pravda, že väčšina

1) Áno, je pravda, že väčšina Pro-Life združení sa zaoberá výlučne ochranou ľudského plodu. To však vôbec neznamená, že všetci Pro-Life aktivisti nemajú záujem o ochranu iného života, ako je ľudský plod. To je podobne mimo, akoby sme obviňovali “animal rights” aktivistov, že ich vôbec nezaujímajú hladujúce deti. Samozrejme, rôzne združenia majú svoje špecifické priority, lebo len takto je možné efektívne pracovať, ale ich členovia môžu podporovať aj iné aktivity. Rovnako je jasné, že existuje aj mnoho ľudí, ktorí si nedávajú nálepku pro-life, ale sú tiež proti potratom. Bipolárne videnie, na ktoré som poukazoval, a triedenie ľudí podľa nálepiek, je v určitých kruhoch veľmi rozšírené, a to paradoxne často medzi ľuďmi, ktorí najviac volajú po tolerancii. V deväťdesiatych rokoch vychádzal v ČR časopis, ktorý sa volal PRO-LIFE, a zaoberal sa hlavne ekológiou. Vydavateľ tohoto časopisu bol v USA na nejakom ekologickom sympóziu a veľmi dobre si tam pri debate porozumel s Jerrym Menderom (známym autorom Four Arguments for the Elimination of Television )…Zmienený vydavateľ okrem toho chcel do svojho časáku urobiť s Menderom rozhovor. Všetko bolo v poriadku, do momentu, keď sa Jerry Mender opýtal na názov časopisu. Keď počul názov Pro-Life, tak v momente odmietol nielen rozhovor, ale aj akúkoľvek ďalšiu komunikáciu s tým človekom, pričom si ani nenechal vysvetliť, že ten časopis sa v prvom rade venuje ekológii. Neskôr bol názov tohoto časopisu zmenený na In-Life… 

2) “Singer nepopiera, ze jedine clovek je nositelom etickeho myslenia a jedine clovek ho dokaze dalej rozvijat a zveladovat. To, o co sa v skutocnosti snazi je odstranenie predsudkov v nasom etickom mysleni - vyzyva k tomu aby sme nasu etiku nestavali na diskriminacii, ale na principe rovnosti vsetkych foriem zivota.” Čo iné, ako diskriminácia a popieranie rovnosti všetkých foriem života, je tvrdenie, že buk je viac, ako bukvica? Však to je exemplárny príklad diskriminácie na základe predsudku. U sliepky je tu samozrejme otázka vnímania bolesti, ale ak by bola zabitá bezbolestne(technicky možné), tak nie je iný dôvod považovať sliepku za cennejšiu, ako oplodnené slepačie vajce. U buku je celkom isté, že nemá žiadne morálne významnejšie vlastnosti, ako bukvica, ak nerátam ľudské predsudky.
 
3) Samozrejme túžba mať vnuka, nie je vôbec významným faktorom, ktorý by mal mať vplyv na rozhodnutie ženy mať deti. Ak je však dieťa už počaté, spoločnosť násilne stráca už existujúceho člena. Ja som vôbec nemal na mysli nejakú babičkovskú túžbu, ktorá by mala byť nadradená vôli matky, však to by sa potom rodičia so svojim dieťaťom nemohli ani odsťahovať. Ja som skôr mal na mysli to “Hemingwayovské”, že každý z nás, je súčasťou pevniny, nikto nie je ostrovom sám pre seba. “Smrť každého človeka umenší mňa, lebo ja som súčasťou človečenstva, a preto sa nikdy nepýtaj, komu zvonia do hrobu, zvonia tebe.” Ja vnímam ľudský plod, ako plnoprávneho človeka, a preto aj jeho násilnú smrť, považujem za krivdu, voči celej ľudskej spoločnosti. Aj keby o danom “plode” nikto príbuzný nevedel, jeho legálne, úmyselné zabitie negatívne vplýva na celú spoločnosť. Samozrejme chápem, že toto sa dá iba ťažko zohľadniť v totálne individualistickej spoločnosti, ktorá považuje človeka za entitu, ktorá je absolútne autonómna, oddelená a nezávislá od okolia. Právo ženy na  rozhodnutia o vlastnom tele treba rešpektovať. Plod však nie je len jej telom.
 
4) Som presvedčený, že miera utrpenia a schopnosť vnímania bolesti sa nedá vedecky dokázať. Utrpenie a bolesť nie je totiž iba otázkou nervovej sústavy. Vnútorne prežívané utrpenie, je často horšie, ako priama fyzická bolesť. Vedci môžu dokázať, kde je hranica, od ktorej je “plod” schopný vnímať fyzickú bolesť. Nemôžu však dokázať, od kedy je “plod” schopný vnímať ohrozenie, strach a odmietnutie, ani to, aká je ich intenzita. Človek nie je stroj a otázka ľudského utrpenia sa nedá redukovať na zapojenie nejakých “obvodov”. Človek nie je plne poznateľný, iba na základe empirického, vedeckého skúmania, a preto nemôžu byť posudky o bytí a nebytí, stanovené výlučne racionálnou vedou a jej aktuálnymi možnosťami. Tak, ako veda pred sto rokmi nevedela z nášho pohľadu o “plode”skoro nič, tak je pravdepodobné, že o sto rokov bude naše dnešné poznanie “plodu” považované za veľmi nekompletné. O vnútornom živote embrya nevieme stále skoro nič…

Peter Singer zavádza

/ dávam to pod Váš názor lebo som nevedel ako to sem dať/
LEKCIA  PROTI  ABORTOM A SINGEROVI
Všetko čo píše Singer protirečí Biblii a prírodným, Božím zákonom. Nech ide niečo o utrpení hlásať do africkej savany kde sa všetko navzájom v kolobehu  hrierarchií reťazcov požiera. Istá etika napr. pri porážke a jatočníctve zvierat, snaha minimalizovať utrpenie naším tichým spoločníkom  lebo že sa nimi živíme je nutná. Slobodu či niekto bude pojedať alebo nie telá iných živočíchov má každý predsa vo veku keď preberá zodpovednosť zaručenú. Teda klásť  ľudský plod ktorý je nositeľom nesmrteľnej duše schopnej rozmýšľať , milovať a oslavovať svojeho Stvoriteľa, je scestné v porovnaní s ošípanými ktoré sú naozaj veľavravným príkladom aký je rozdieľ medzi človekom a zvieraťom. Práve táto ľudská duša, ktorá má už v sebe zakódovanú príbuznosť k Bohu,  robí človeka tým čím je. Každý človek , jadro jeho osonosti je determinované, ohraničené a utvorené jeho vlastnou dušou, aj ten nenarodený človek ju už má od počatia. Niktorý iný živočích ani rastlina nemá túto   priamo príbuznú Bohu na Jeho obraz utvorenú dušu. Hoci všetko čo sa hýbe a je, je hlbšie ukryté ako tajomstvo života v Božom Srdci, nemá takú úlohu a výsadu ako osobnosť - duša človeka. Kto v bezmedznom  rovnostárstne všetkého so všetkým  hrubo rúca úctu k hierarchii života a prírody , stavia všetko naopak, lebo hierarchia  je daná od minerálov až po človeka . Ten kto účí demagógií , ten nepochopil  svoju úlohu a ani svoju  cenu pre seba a okolie vo svete. Takýto rovnostársky výklad by bol čisto racionalistický , obmedzujúci .  Práve pod rúškom takejto zvrátenej  a perverznej logiky sa v rúšku bezbrehého pacifizmu ktorý nepramení z reálnych prírodných zákonitostí sa konajú tie najväčšie zneuctenie tvorov. Ak niekto kladie na úroveň prasačieho plodu plod ľudský, tak už zotrel rozdiel medzi svojími a prasačími deťmi a dáva všetkým latentné rovnaké práva na život  aj v zmysle obrátenia potravinových reťazcov a etiky. Takže ak by mu zomrel syn, tak nech si kúpi prasiatko, dá ho do kolísky lebo slzy , plač a city sú podľa takého demagóga  prejavom akejsi humannej nadradenosti … /?!/ Áno vážení až sem siaha novodobá modla ktorá sa volá militantný enviromentalizmus a veganizmus, ktorý vedie priam k stroveniu svojeho tela, tela spoločnosti ktorá je síce chorá, ale liek pre ňu nie je eutanázia ani abort. Všimol som si že tí čo sú zasiahnutí týmto bludom často šíria svoje sladké reči  ktoré sú sladké, znejú ako hlasy syrén, je po nich však len kopec neštastia či už osobného, duševného, spoločenského. Lebo zdravá  spoločnosť ani tak ako zdravý ekosystém nikdy neboli horizontálne  člunené ale vertikálne , nrovnostársky. Hierarchické a teda nerovnocenné systémy, všeobecná funkcionalistická rovnosť v prírode proste nejestvuje a ani v zdravej spoločnosti. Nielen pre toto hierarchickéživot  je život človeka viacej ako  napr. veľryby. Ale pre tú  nesmrteľnú dušu Bohom Synom vykúpenú  A preto náročky poviem aby som vytdvihol cenu človeka že , kedy som mal obetovať z 10 synov jediného aby prežila posludná veľryba, tak by som radšej obetoval tu veľrybu.
 
 
 
 
  

Milý pravdovravec, pekne si

Milý pravdovravec, pekne si vyznal svoju vieru, mohol si pridať aj svoje meno.  Podľa termínov, ktoré si použil, predpokladám, že si vzdelaný a inteligentný. (Alebo omilostený a naplnený Svätým Duchom ako Katarína zo Sieny). Dovolím si pripomenúť ti encykliku Jána Pavla II. Fides et ratio – Viera a rozum, v ktorej píše, že viera a rozum sú dve krídla potrebné k tomu, aby sme mohli lietať. Keby som diskutoval s tebou, používal by som iný slovník. Keďže vediem diskusiu s Matúšom, ktorý nedostal do vienka dar viery, tak používam „racionálny“ slovník. A najmä preto, že cituje Petra Singera, ktorý vypracoval nejaký svoj etický systém a etika je filozofická disciplína. (Etika je kategoricky normatívna veda o ľudských činoch, vo svetle prirodzeného rozumu. Joseph de FINANCE, Všeobecná etika) Rozum je tiež dar od Boha a preto ho smelo používajme. (Filozofia môže poskytnúť viere o toľko viac služieb, o koľko viac bude opravdivo rozumová. Tamže)
Som rád, že si obohatil našu diskusiu svojim príspevkom. Buď požehnaný!
 Patrik