nonkonformnosť, okraje, nomádstvo

Dúhová železná opona

Dúhová železná opona

Ukrajinské Rainbow pôsobilo chvíľami ako “dva v jednom”. Gathering bol iný pre tých, ktorí hovoria po rusky a iný pre tých, ktorých dorozumievacím jazykom bola angličtina. Navonok až tak veľa odlišností vidno nebolo: típí, ohne, stany, čajovne, pestrá zmes ľudí, workshopy, hudba… Debaty však boli neraz vášnivé. Veru hej, po prvotnom očarení dúhovou utópiou príde vytriezvenie a hlbší pohľad odhalí aj tie nepríjemné veci. Dokonca aj odraz politiky na vnímaní ináč úplne nepolitického podujatia.”

Reportáž z európskeho stretnutia dúhovej rodiny na Ukrajine - leto 2009.

Andrej Pobiecký: Hľadanie rajskej záhrady a vesmírny tanec

Hľadanie rajskej záhrady a vesmírny tanec

S Andrejom Pobieckým som sa zoznámil pred 9 rokmi na civilnej službe, ktorej časť sme si obaja odpracovali u  Slobody zvierat. V roku 1994 sa Andy, ako ho všetci volajú, vydal na cestu do francúzskej komunity Nawak v údolí Ville Valette. Odvtedy sa skoro 10 rokov túla po rôznych kútoch sveta. Niekoľkokrát sa za ten čas ukázal aj v Bratislave, kde vyrastal a kde má rodinu a priateľov. Vždy však pobudol iba zopár dní a vydal sa opäť na cestu.

Takí divokí

obrázok bez popisu

”Títo ľudia žijú na Medzi. Medzou nazývajú miesto rozdeľujúce tento svet od toho druhého. Tento svet je pre nich svetom nových myšlienok, ducha, inej skutočnosti.”

Divokí sú, lebo sa nedali skrotiť. Cítia sa navzájom, vetria. Rovnaký rovnakého spozná. Rozoznajú tú divokosť v druhom. Niekedy skrytú, inokedy bujnú, do očí bijúcu, s vlajúcimi vlasmi. Bývajú v lese, na poľane, v starých domoch. Na samotách, skrytí v húští, v dolinách a neskrotení na okrajoch dedín. Dosť ďaleko jeden od druhého, no sledujúc sa poočku. A nechajú sa navzájom na pokoji. Nech si každý behá po svojom chodníčku. Ako sa mu chce.

Syndikovať obsah