Reakcie na Kruh života 14

Reakcie na Kruh života 14

Vybrali sme z vašich ohlasov, mailov a reakcií na nové číslo Kruhu života. Ďakujeme týmto za všetky vaše postrehy, aj tie kritické. Rôzne pohľady na tému sú pre nás obohatením a inšpiráciou pri tvorbe ďalšieho obsahu webových stránok, prípadne časopisu.

Svoje reakcie môžete zanechať tiež priamo na našom webe, či už pod jednotlivými článkami, alebo v diskusných forách.

Ďakujeme za Kruh života. Urobil nám veľkú radosť. Je vynikajúci. Potešilo nás dozvedieť sa, ako si nažívajú ostatní.  Zopár informácií o nás (o rodine Gazdíkovcov sme písali v Kruhu života 2 - pozn. redakcie): My sme stále vegetariáni, auto, práčku a televízor stále nemáme. Počítaču sme neušli, no čo už. Máme aj záhradku a celkom nám to na nej ide. Dokonca niečo občas vyjde skoro ako podľa Fukuoku. Je zábavné, že aj iným to nejde úplne na 100% (M. Kašiakovi radím prečítať knižku Buhner: Tajná učení rostlin. Ak ju už pozná, potom nič. Ale nám dosť pomohla Fukuoku pochopiť). Dcéra je už veľká, o rok maturuje a je stále vegetariánka. Vyrástla aj bez televízora (počítač s domácim kinom vyriešili kultúrnu dilemu. Blbosti, aby bola v spoločenskom obraze, si pozrie u babiniek) na normálne šarmantné a myslím, že aj rozumné dievča. Ona mobil má (nie sme v Afrike - akceptujeme ju), my nie - je to naša rozhodnutie. Kamarátky si hľadá rovnako orientované, takže táto stránka veci myslím dopadla dobre.

 Maj sa fajn a ešte raz vďaka.

Zdravia  Gazdíkovci


Z nového Kruhu života cítiť abdikáciu, pesimizmus, ako by bol koniec. Ako by už svet nebolo treba meniť. Pasivita, obmena… pričom tých idealistov, ktorí svojho času konali je naozaj široká a pestrá paleta. Výber v poslednom Kruhu života bol schematický s cieľom potvrdiť akýsi smer a obmenu ideálov, pričom pri väčšine aktivistov sa s tým “vyprchaním” či vyhorením nestretávam… Aj preto som nesúhlasil s publikovaním rozhovoru so mnou. Takáto schematická šaráda sa mi vôbec nepozdáva. Číslo som si prečítal a iba to moje rozhodnutie utvrdilo. Ľudí, s ktorými sú tam rozhovory si vážim, ale toto je podľa mňa zneužitie ich myšlienok, kritického hodnotenia. Škoda. Hľadanie, skúmanie a pýtanie si naozaj predstavujem trochu inak.

Laco Ďurkovič


S “Kruhom života” si ma veľmi potešil, v mnohom ma články a rozhovory inšpirovali, ale aj nostalgicky vrátili o 15 rokov dozadu. S väčšinou názorov sa stotožňujem, ozaj vnímanie sveta pred 15 rokmi, kedy sa to všetko “začínalo” a formovalo je podstatne iné od toho dnešného. Zmenili sa ľudia, ale aj doba a svet celkovo, hoci súhlasím aj s tým, že ta podstata zostala (ja sama som stále vegetariánka napríklad). Samozrejme, najväčšmi ma zaujali rozhovory s tými, ktorých osobne poznám (s Martinou Olostiakovou a Lackom Hegyim).

Číslo som dala priateľom, ktorí žijú v jednej malej dedinke na Strednom Slovensku (tá dedinka je tak mala a tak vyľudnená, akoby to boli Lazy) tiež si prešli rôznymi pokusmi, ako žiť čo najčistejšie a najideálnejšie, ako aj následnými skúsenosťami s takýmto životom; tiež mali ideály, ktoré však časom museli trochu prispôsobiť dnešnému modernému spôsobu života, takže ich časopis veľmi zaujal. Rozhodnutie, sústreďovať sa hlavne na web, tiež veľmi kvitujem. Rada by som prispela a pomohla, ak ma niečo napadne a inšpirácia zafunguje správnym smerom, určite dám vedieť :-)

Denisa Siegfriedova


Zatiaľ som to zbehol len tak na rýchlo - ale klobúk dolu! Kedykoľvek budeš potrebovať fotky z “historických” enviro akcii, alebo z dnešných protestov, alebo “iba” ilustračky - daj vedieť - rád ti sprístupním archív či už svoj, alebo Greenpeace. Som rad, že Kruh života znovu vyšiel. Veľká vďaka.

Juraj Rizman


Téma časopisu je dobrá. Napadajú ma samozrejme aj ďalší ľudia, ktorí by k nej mohli povedať niečo zaujímavé. No je mi jasné, že ten záber by sa dal rozšíriť natoľko, až by z toho vznikla veľká kniha. Zaujímavé by boli korelácie aj s rôznymi sociologickými výskumami, ktoré sledujú zapálenosť pre ideály v rôznych etapách života, ako aj intenzitu ich prežívania. Každopádne Kruh života načrtáva jednu časť mozaiky, ktorá je v skutočnosti samozrejme ešte oveľa väčšia a širšia.

Martin Jakubec


Kruh života som začal čítať a je to VEĽMI zaujímavé… Často sa aj ja zamýšľam, v čo som veril, v čo stále verím, ako sa to vyvíjalo a pod., Takže si to presne trafil a som veľmi rád, že si práve tých ľudí oslovil! Veľká vďaka.

Ivan Lesay


Ešte raz ďakujem, všetkým ktorý sa podieľali na tom, aby vyšlo nové číslo Kruhu života. Nemám ho síce ešte dočítané, ale články ktoré som si vybral ako  prvé, sú pre mňa veľmi inšpiratívne a motivačné. Veľmi milé a po rokoch znamenité novoročné prekvapenie, takmer až jarné, takým duchovným podbeľom či pľúcnikom (prvé jarné kvety), by som ho nazval. Zaujímavé, na tom je, že čo sa idealizmu týka prežívam vo svojom  živote tiež niečo dosť podobné. Veľká vďaka všetkým prispievateľom do tohto čísla za úprimnosť. Pokúsim sa o tom niekedy napísať aj obšírnejšie do diskusie.

Dušan Zámečník


Po prečítaní všetkých rozhovorov sama seba vnímam ako zapálenú aktivistku, vo veku, na ktorý väčšina opýtaných v časopise spomína (22 rokov). Je zaujímavé rozmýšľať nad tým, ako budem niektoré veci vidieť povedzme za 10 rokov, ale dnes mám samozrejme pocit, že to čo robím je dôležité a má to zmysel. Myslím, že tak to má byť – človek robí v živote, čo považuje za zmysluplné v danej chvíli. Je prirodzené, že sa každý na niektoré veci časom pozerá inak, ale na tom nie je nič zlé a určite by to nemalo spochybňovať vieru v to čo človek prežíva, cíti a koná práve teraz. Ďakujem za inšpiratívne čítanie a prajem nech sa podarí vydať aj ďalšie rovnako zaujímavé čísla.

Lenka Frenčiová