Počítačová generácia

Elektronika a počítač sú - ako sa domnievame - vhodné nástroje k ovládnutiu bytia. Ale počítač, ktorému tak slepo veríme, nepozná cit. Deti a mládež pozerajú na obrazovku, stávajú sa súčasťou mihotavého sveta hier a dobrodružstiev, vojen a kozmických bojov. Pripravujú sa tak na počítačový svet svojich neskorších povolaní. Ale súčasne sa pripravujú na svet bez ľudí, bez susedov a medziľudských vzťahov.

Fascinácia technikou je zrejmá. Pocity pritom nie sú potrebné. Ak chce človek vyhrať, musí rýchlo reagovať a zachovať chladnú hlavu. Zvíťaziť pomocou násilia. Výzkumy ukazujú, že hry na počítači vedú k citovej otupelosti, pričom najväčšiu újmu utrpí prirodzená vitalita a zvedavosť. Stráca sa bezprostrednosť, dôsledkom je vnútorná prázdnota a sociálna izolovanosť. Mladý človek však potrebuje sociálne väzby a kontakt so skutočnými vecami. Zážitky, vzrušenie a pocity ako základné potreby človeka sa prenášajú do náhradného sveta televízie a videohier. Je to absolútne prispôsobenie sa svetu techniky už v detskom a mladistvom veku.

Človeka, ktorý sa prispôsobí technickým zariadeniam a aparátom, čaká osamelosť, on ju však považuje za autonómiu. Spoločnosť je pre náš život nevyhnutná a preto nás núti, aby sme sa prispôsobili jej pomocným prostriedkom, napríklad technike, ktorá nás na druhej strane vrhá do osamelosti, takže sa musíme už iba z dôvodu kompenzácie o to viac prispôsobovať údajným výhodám spoločnosti. Je to proces, ktorý nebol človeku vnútený od počiatku, ale ktorý sám človek dobrovoľne spustil a teraz udržuje v chode. Sám do značnej miery potlačil myslenie, cítenie, kladenie otázok a milovanie, aby sa stal vhodným pre výrobu a konzum technokratickej spoločnosti.“

Winfred M.Bauer

„Ten, kto chce ovládať svet, môže vyznávať iba radikálny racionalizmus. Človek, ktorý sám seba menoval „tvorcom sveta“, môže pokračovať v začatom diele iba silou svojho intelektu a rozumu. Iné druhy poznania nepripúšťa, poznatky z iných zdrojov, náboženských alebo metafyzických, musí ignorovať alebo potláčať, pretože iný svet či vyšší poriadok, nemôže prijať, keďže ten by zpochybnil jeho nároky na suverenitu. Vo svojej pýche pripisuje človek intelektu neobmedzenú schopnosť dosiahnuť čokoľvek.“

Winfred M.Bauer