Pestovanie obilia metódou Fukuoka-Bonfils

Ivan Lobík, DPD

Metóda Fukuoka-Bonfils je prírodná metóda pestovania ozimných obilnín, ktorú jej autori, Masanobu Fukuoka a Marc Bonfils, odpozorovali z prírody. Vychádza z poznania funkcie pôdy, životného cyklu obilnín a ich vzájomných súvislostí. Životný cyklus obilnín pozostáva z 2 fáz, časovo ohraničených slnovratmi.

Od letného slnovratu (21.6.) do zimného prebieha vegetačná fáza, ktorú Marc Bonfils nazval nádychom a je charakterizovaná skracujúcimi sa dňami. V tejto fáze sa vyvíja predovšetkým mohutný a hlboký koreňový systém. Nad zemou rastú listy, rastlina odnožuje, ale netvorí steblá, nevyháňa do klasov. Pri dobrých podmienkach si rastlina vytvára viac stavebných látok ako okamžite potrebuje a prebytky ukladá v koreňoch ako zásobné látky pre 2. fázu rastu.

V období predlžujúcich sa dní t. j. od zimného slnovratu (21. 12.) do letného prebieha reprodukčná fáza, ktorú M. Bonfils nazval výdychom. V tejto fáze rastlina vytvára steblá a klasy. Podľa skúseností Bonfilsa pri pestovaní touto metódou jedna rastlina vytvorí až 100 klasov a pri pôvodných odrodách, ktoré nemajú šľachtením obmedzenú schopnosť odnožovania, až 400 klasov. Pritom oproti tradičnej metóde má klas dvojnásobný počet zŕn a zrná sú väčšie. Takúto bohatú úrodu umožní dosiahnuť mohutný koreňový systém, ktorý sa vytvoril v 1. fáze. Hmota koreňového systému rastliny pestovanej tradičným spôsobom tvorí 1/12 hmoty nadzemnej časti rastliny, zatiaľ čo hmota koreňového systému rastliny pestovanej touto metódou tvorí 2-násobok hmoty nadzemnej časti.

Postup pestovania obilia touto metódou sa líši od tradičného pestovania predovšetkým v štyroch bodoch:

A) Bezorebný systém - pôda sa neorie ani inak nekultivuje, najprv sa na pôde vypestuje koberec plazivej ďateliny (trifolium repens) a do toho sa seje obilie. Ďatelina zostáva na pôde trvalo a tento systém umožňuje na tom istom poli pestovať rovnaké obilie viac rokov za sebou.

B) Doba siatia - obilie sa seje v druhej polovici júna (okolo 21.6.) na rozdiel od septembra - októbra pri tradičnom spôsobe.

C) Hustota siatia (presnejšie riedkosť siatia) - obilie sa seje v množstve 0,7-2 kg/ha oproti cca 200 kg/ha pri tradičnom spôsobe. Pri pôvodných odrodách doporučuje autor nižšiu hustotu s cieľom dosiahnuť 1,5 rastliny na m2(spon 80 cm) a pri novších odrodách vyššiu hustotu s cieľom dosiahnuť 4 rastliny na m2(spon 50 cm).

D) Žiadne agrochemikálie - obilie sa pestuje bez hnojenia a bez chemických prostriedkov na ochranu pred chorobami a škodcami.

Pri prechode na túto metódu pestovania je potrebné najprv vypestovať ďatelinový koberec. Preto je potrebné na jar (marec - apríl) vysiať plazivú ďatelinu v množstve 5 kg/ha. (Na základe prvých skúseností doporučujeme, ak je to technicky možné, siať ďatelinu už koncom leta, začiatkom jesene.) Do ďateliny sa seje 15.-30. júna obilie. O rok v júni sa do dozrievajúceho obilia zaseje osivo pre ďalšiu úrodu. Po dozretí prvého obilia (júl - august) sa obilie zberá.

Táto metóda je zvlášť vhodná predovšetkým pre pestovanie starších, pôvodných odrôd obilia, ktoré sa vyznačujú dlhou slamou, silným steblom, dobrou schopnosťou odnožovania (nezníženou šľachtením), neskorším dozrievaním, silným koreňovým systémom a odolnosťou voči poľahnutiu.

Prínosy.

Prínosy tejto metódy môžeme rozdeliť na ekonomické, ekologické a zdravotné.

Z ekonomického hľadiska sa oproti tradičnému spôsobu pestovania znížia náklady viac ako o polovicu a výnosy môžu byť dvojnásobné. Podľa skúseností Marca Bonfilsa sa dajú dosiahnuť výnosy nad 100 q/ha.

V oblasti ekologickej nedochádza k žiadnemu znečisteniu pôdy, jej okolia a spodných vôd chemickými prostriedkami na hnojenie a ochranu rastlín. Pôda je celoročne chránená voči erózii (odplaveniu, odviatiu) a vysychaniu trvalou rastlinnou pokrývkou, ktorá zabezpečí aj lepšie vsiaknutie zrážkovej vody. Aj pri použití tradičnej technológie na zber obilia sa pri pestovaní obilia touto metódou podstatne zníži spotreba nafty (pôdu kultivujú rastliny a nie stroje) a jej negatívne ekologické dôsledky. Ale táto metóda predovšetkým aktívne zlepšuje životné prostredie tým, že uzdravuje pôdu, obnovuje v nej normálny život a vracia jej prirodzenú úrodnosť.

V oblasti zdravotnej má táto metóda okrem ekologických efektov prínos v tom, že prírodným pestovaním rastlín dopestujeme kvalitnejšie obilie z hľadiska výživy a zdravia.

Filozoficko-etické aspekty použitia metódy Fukuoka-Bonfils.

Často sa stretávam s otázkou, prečo sa nerozšírila metóda Fukuoka-Bonfils a už dávno ju všetci poľnohospodári nepoužívajú, keď okrem ekologických a zdravotných výhod ma aj výrazné ekonomické prínosy. Ak odhliadneme od ostňa nedôvery, ktorý je v nej skrytý, tak nad touto otázkou sa treba zamyslieť. Prečo ľudia nepestujú zdravé potraviny prírodnými metódami, ale dávajú prednosť nákladnejším metódam, ktorými produkujú potraviny plné nebezpečných látok a ešte pri tom znečisťujú životné prostredie. Prečo sa nesprávame rozumne, nežijeme v súlade s prírodou, ale opakovane bojujeme s prírodou napriek tomu, že doteraz všetky "víťazstvá" nad prírodou skončili katastrofou.

Človek je tvor spoločenský a je tým zároveň aj spoločensky podmienený. Človek, ktorý sa narodí a žije v určitej spoločnosti, výchovou, vzdelávaním a každodennou praxou preberá názory a predstavy tejto spoločnosti o svete a živote vrátane všetkých spoločenských konvencií, dogiem a vedeckých omylov. V súčasnej spoločnosti je vžitý poľnohospodársky model, podľa ktorého sa kultúrne rastliny dajú pestovať len monokultúrne pomocou orania a hnojenia pôdy. A robí sa to tak na celej Zemi a robili to tak generácie našich predkov v celej nám známej histórii. A všetko je to "posvätené" oficiálnou vedou, t.j. názormi ľudí, ktorí museli preukázať znalosť tohoto modelu, aby dosiahli akademické tituly a vedecké hodnosti. To všetko vytvára obrovský spoločenský tlak, ktorému jednotlivec prakticky nemôže odolať. Takto si spoločnosť sama vytvára konvenčné bariéry, ktoré ju obmedzujú. Ak sa aj jednotlivec stretne s informáciou, ktorá je v rozpore s daným modelom, v dôsledku konvenčného spoločenského tlaku ju automaticky považuje za nezmyselnú a nereálnu. Ak je takáto informácia zverejnená, oficiálna veda ju poprie a vedecky vyvráti, spravidla veľmi agresívne, pretože ohrozuje postavenie a kariéru vedcov spojených s daným modelom. (Viem o čom hovorím. Keď som v Žarnove od Karola počul, že Marc Bonfils dosahoval vyše 100-metrákové výnosy bez hnojenia a orania, znelo mi to naprosto nezmyselne. A potreboval som veľa času a hlavne informácii, aby som pochopil, že nezmyselné je práve oranie. Teraz stretávam veľa ľudí, ktorí vedia, že bez orania a hnojenia to neide napriek tomu, že to nikdy prakticky neskúsili.)

Oslobodiť sa z tohoto tlaku sami bez učiteľa dokážu len výnimoční jednotlivci - v oblasti pestovania obilia to boli Masanobu Fukuoka a Marc Bonfils. Títo nezávislí samostatní bádatelia dokázali preraziť konvenčnú bariéru len tak, že sa dokázali stotožniť s prírodou, vcítiť sa do jej harmónie a pochopiť jej zákonitosti. K tomu museli mať dve nutné podmienky: hĺbku ducha a čistotu duše.

Hĺbka ducha je daná pochopením súvislostí života okolo nás. Poznanie má totiž dva rozmery - šírku a hĺbku. Šírka predstavuje množstvo poznatkov a informácií, ktoré máme a hĺbka pochopenie ich vzájomných súvislostí. Človek môže nazhromaždiť mnoho poznatkov a informácií, ktoré popisujú prejavy života okolo nás, ale bez hĺbky ducha nedokáže preniknúť pod povrch do podstaty javov a pochopiť súvislosti. Hĺbka ducha, dosiahnutá predchádzajúcim pochopením podstaty prejavov života, umožnila týmto bádateľom spoznať kolobeh života v zdravej pôde, životný cyklus ozimného obilia a pochopiť vzájomné súvislosti.

Čistota duše znamená zbaviť sa chtivosti, závisti. nenávisti, zloby, hnevu, arogancie, agresivity a predovšetkým strachu, ktorý je pôvodnou príčinou týchto negatívnych emócií. Tieto emócie obaľujú našu dušu ako pancier, ktorý jej bráni splynúť s dušou prírody alebo inej bytosti. V našej mysli to podporuje predstavu, že existujeme ako oddelená bytosť a môžeme získať niečo na úkor prírody alebo iných bytostí. To je príčina toho, že bojujeme s prírodou i medzi sebou. Ak teda Masanobu Fukuoka spája ozdravenie pôdy s očistou duše človeka, nie je to len vzletná fráza, ale hovorí o podstate problému. On sám začal s bezorebným pestovaním po tom, ako si všimol, že na kuse úhora rastú zdravé rastliny ryže napriek tomu, že rástli bez orania, hnojenia, zavlažovania a inej konvenčnej starostlivosti. Ak by jeho duša bola zanesená negatívnymi emóciami, nebol by si to všimol - tak ako si to nevšimli milióny ľudí pred ním.

Dôsledné využívanie prírodných metód je teda podmienené určitou čistotou duše a hĺbkou ducha pestovateľa. Ich používania zase spätne napomáha očiste duše a prehĺbeniu ducha, čo Masanobu Fukuoka vyjadril slovami: "Konečným cieľom farmárčenia nie je pestovanie plodín, ale kultivovanie a zdokonaľovanie ľudských bytostí."

Podstata tejto metódy nespočíva v zmene pestovateľských postupov, ale v zmene myslenia, ktorého dôsledkom je zmena postoja človeka k prírode. Táto metóda sa doteraz vo väčšej miere nerozšírila preto, že nemáme dostatočne čisté duše a hlbokého ducha na to, aby sme mohli splynúť s prírodou a pochopiť jej harmóniu. Preto neustále bojujeme s prírodou a nielen s prírodou.

Ivan Lobík, DPD

Použité zdroje:
1. Bell Graham: Der Permakultur-Garten, pala-verlag, Darmstadt 1995 , ISBN 3-89566-102-3
2. Bonfils Marc. Winterweizen und seine Pflanzenphysiologie nach der Fukuoka-Bonfils-Methode [online], 2000-01-14, http://permakultur.2012.org/publishing/bonfils/index.html
3. Fukuoka Masanobu: Revolúcia jednej slamky, vydala Nadácia Zelená alternatíva, Piešťany 1996 ISBN 80-85740-02-8
4. Hazelip Emília. Synergistische Landwirtschaft [online], 2000-01-20, http://permakultur.2012.org/publishing/synag/
5. Hradil Radomil a kolektív: Česká biozahrada, FONTÁNA, 2000, ISBN 80-86179-46-X
6. Marek Martin: Úsvit a súmrak ducha, vydavateľstvo SAIB, vydanie 1. Trnava 1996 ISBN 80-967622-5-7
7. Mollison Bill, Slay Reny Mia: Úvod do permakultúry, vydala Permakultúra(CS), vydanie 1. Revúca 1999 ISBN 80-968132-0-X
8. Natürliche Landwirtschaft, [online], 2000-06-05,

Komentáre

Komunita F-B

Zdravím vás všetkých.
Do nového roku želám veľa trpezlivosti a ešte viac úspechov v našom spoločnom úsilí.
Verím, že sa skôr či neskôr túto fantastickú myšlienku podarí rozšíriť a prísť na všetko, čo
nám pomôže , aby to dobre fungovalo aj u nás.
Máme však každý obmedzený počet pokusov a každý jeden trvá celý rok. To je obrovský handicap.
Myslím si, možno sa mýlim, že je medzi F-B komunitou nedostatočná informovanosť.
Preto by bolo dobré, keby existoval nejaký portál pre metódu F-B, napríklad na Facebook-u…
Nenašiel by sa medzi vami niekto kto by sa toho ujal? Alebo, možno máte nejakého priateľa,
ktorého by to bavilo… 
 Ľubo

FB stranka

Mozem urobit FB stranku, dávam si mesiac na hľadanie informacií, odkazov,  vymyslenie názvu a textov. Dajte typy na linky, nápady. Prípadne rovno na moju adresu janka.buchtova@atlas.sk

Idem nato...

Pár rokov ekozhrádničim som spokojný z výsledkami, zatiaľ v zeleninovéj záhrade.

zeleninová záhradka

prosím opoznatky zo zeleninovej záhradky.&nemám žiadne info.vtejto tematike,okrem pestovania zemiakov.Ďakujem.

hlúposť

siať aby bola 1,5 rastliny na m2 prípadne max. 4rastliny a z toho má byť úroda 100q.je to strašne jednodúchá matematika a pochybujem že má obilie skoro kilo ťažké klasy,prípadne 250g.bezorbová technologia je skvelá,ale určite nie takýmto spôsobom ako je tu popisovaná.

pri nízkej hustote je

pri nízkej hustote je podstatne väčšie odnožovanie. Ja som skúsil len na malej ploche cca 20 m2  a raž mi dávala od 35 - 50
stebiel, no a na každom máš klas. Bežne odnožuje 3 - 5 a to 5 je už skôr maximum aj čo som si všímal na poli tak toľko som 
nevidel nikde.
Ta len toľko. Treba skúsiť.
PS: nie vždy všetko vychádza na prvý raz.

prax

Ahojte.
Čital som knižku revolucia jednej slamky, no a sa mi zda že “posolstvo” pána Fukuoka som pochopil trošku inak. Jeho myšlienky som si spojil so starými osevnými postupmi, ktoré popísal pán Fándly a výsledok sa vám pokúsim popísať. Na jeseň som na lúke rozhádzal vrstvu starej slami, skoro na jar som do nej zasial hrach. Hneď po zbere hrachu som zasial pohanku. Na jeseň som do pohanky zasial špaldu. Pohanka stihla koncom jesene dozrieť, tak som mal ten rok dve urody- hrach a zrno pohanky. Slamu z hrachu aj pohanky som nechal na pozemku volne rozhádzanu. Vďaka tomu pôda bola chránená, nevysušená, obohatená o humus a kyprená pracovitými dážďovkami. Na ďalší rok som len pozbieral úrodu špaldy a zasial horčicu. Tá v zime vymrzne a na jar sa bude môcť všetko zopakovať dokola… Najviac ma prkvapila uroda hrachu. Nielen že sa ho urodilo porovnatelné množstvo s tradičnými postupmi, ale bol ovela chutnejší a sladší. Som zvedavý, ako to dopadne v ďalšom roku, ale verím, že len lepšie. Ak máte aj vy niake nové skúsenosti, dajte vedieť.

Strašne ma to zaujalo!!

Idem skúšať bezorbové …Samozrejme aj Fándliho.Má niekdo viac skúsenosti?

Strašne ma to zaujalo!!

Idem skúšať bezorbové …Samozrejme aj Fándliho.Má niekdo viac skúsenosti?

Prax X

Pozdravujem všetkých idúcich s optimizmom a humorom dopredu.Tiež som TO skúšal posledné dva roky.Intelektuálna argumetácia logická.Poučený z iných pokusov opatrne,na políčku 2x2 m.Lokalita Bratislava-Vajnory.Myslím,že v príprave som nič nezanedbal,výsledok zatial nulový.Zatial som vinu neúspechu pripisoval sebe.Po prečítaní pedchádzajúcich príspevkov myslím,že v postupe je systémová chyba.Navrhujem preskúmať tieto návrhy.
- Termín.Podľa mňa daždivejšie obdobie je na prelome máj-jún./alebo iné ?/Ako ovplyvní zmena termínu výsledok?
-Použiť semená obalené zeminou.
-Vyvinúť špecialnu sejačku vhodnú pre túto metódu
-Uzmieriť si bohov darmi aby sa TO podarilo.
Zatial ma nič iné nenapadá.Možno neskôr.

Preco TO nejde ?

Ja si myslim ze vela zohrava sejivo. S tradicnym preslachtenym sejivom moc nezmozete. V knihe bonfisa je zoznam odporuccanych odrod, ktore su skutocne ozimne a tradicne. Je vela ciest.

spolupraca

Mna oslovili prave nazory skupiny permakulturnikov, ktore su mi blizke svojou teoriou pristupu k Permanent Agriculture:-) a Permanent Culture:-)… Po zacatej nadejnej spolupraci s Karolom Konckom ci Ivanom Lobikom, ktory na nasom poli zalozil datelinovy porast a vysial spaldu, nam okolnosti zivota neumoznili pokracovat dalej… Karol nas opustil a Ivan ci dalsi priatelia z Permakultury CS stratili motivaciu pokracovat v zacatej spolupraci, nakolko ich na nasom poli nieco rusilo, ci okolnosti zivota pred nich postavili ine priority…

Podla mojeho poznania skutocny/prakticky polnohospodar musi byt legislativne i emocionalne zrasteny z polom ktore obraba a byt od neho zavisly, inak je to vsetko iba o peknych teoriach, ktore zem, pole ci farma skor ci neskor jednoducho odmietne… Ma mnoho foriem ako to urobit.

Mozeme sa niekedy na Masekovom mlyne stretnut a prebrat veci so vsetkymi, koho tato metoda oslovuje a prakticky sa ju pokusa uplatnit na svojom poli. Som otvoreny konktetnym krokom a praktickej spolupraci, no nerad by som najblizsie roky stravil diskutovanim na strankach internetu a vymienal si nazory tam, kde si je treba vymienat osobne zazite skusenosti, poucit sa z vlastnych chyb. Je velmi cenne osobne skusenosti konfrontovat s pekne znejucimi slovami nadsencov Permakultury, ci inych zaujimavych a inspirativnych teorii o trvaloudrzatelnom vztahu cloveka k agrarnej krajine a k prirode nedevastujucemu sposobu dorabaniu kazdodenneho chleba.

spolupráca

Najprv by som chcel touto cestou navrhnúť tykanie Michalovi aj komukoľvek, kto by mi chcel písať. Aspoň pre túto formu komunikácie by to mohlo byť prijateľné. Oficiality môžu prebehnúť, až sa niekedy stretneme.
Čo sa týka toho orania, máš asi pravdu.Ale už sa stalo.Je mi zo srdca ľúto všetkého živého, čo tam
bolo a toto bola na dlho posledný drastický zásah na tomto pozemku. Mačka by bola isto ideálna, ale
nechodím tam pravidelne, pretože to mám ďaleko z domu, a tak by tam asi nevydržala. Zatiaľ ešte neviem ako to budem do budúcna riešiť. Je to dosť neudržateľný stav.
Rád by som sa spýtal, či vieš o nejakých iných ľuďoch, ktorí túto metódu skúšali alebo skúšajú a aké majú výsledky.
Ja viem že to skúšali Miki Vass, Ivo Lobík a Árpy Méry. Všetci “permakulturisti”.

prax...2

Lubo, pole bolo skoda orat, zrejme stacilo iba pobranit a neprevracat uz ustalenu podu, aj ked narusenu hrabosmi…

Na nasom pokusnom poli na Masekovom mlyne sa hlodavce chovali v prvom a druhom roku rovnako. Problem nakoniec vyriesila macka, ktora dene vychytala 5 - 10 hrabosov za 2 mesiace problem s “deravym polom” prirodzenym sposobom zanikol:-) Spomenul som si preco ludia v starovekom Egypte mali taku uctu k mackam, ktore som si zacal tiez viac vazit:-) aj ked im ako Egyptania sochy zatial nestavam:-)) Zrejme sa mame od nich (ci nasich starych rodicov - rolnikov) stale co ucit, nielen v tom, ako si dorobit, uskladnit a spracovat obilie na kazdodenny chlieb.

Zelam vela trpezlivosti a verim, ze sa Vam/nam to s s tou Fukuoka - Bonifils - Lobikovou:-) metodou po vychytani vsetkych moznych chyb raz podari aj na Slovensku:-)

Prax...1

V roku 2001 na jeseň som posial bielu (plazivú)ďatelinu (kúpenú v záhradkárskej predajni - nejakú holandskú odrodu) na ploche cca 50m2. Vyrástla poriadne vysoká a hustá.
Tento rok som do nej sial tretí krát špaldu. Prvý krát som sial v r.2002 pomerne plytko, prakticky na povrch, len som zrná trochu prikryl suchou trávou a ďatelinou.Podľa teórie som predpokladal, že tak by mala byť pšenica zdravšia a odolnejšia proti plesniam. Leto bolo horúce a suché a keďže pozemok máme na slnečnom a pomerne veternom mieste nič nevyklíčilo (možno ju zožrali myši). Nevzdal som sa a nasledujúci rok 2003 som sial opäť, do ešte hustejšej ďateliny, tentokrát už trochu hlbšie, ale nie príliš, len asi 1 cm. Zase sa zopakovalo počasie z predchádzajúceho roku . Priateľ mi po prvom pokuse radil aby som ju polial a pomohol jej. Lenže aký by to malo význam z hľadiska odskúšania metódy v našich podmienkach? Veď keby som sial na 10 ha, tiež by som ju nepolieval. Tak som len čakal ale neobjavilo sa tam ZASE NIČ.
Aspoň som si to myslel.
Priateľa som sa ešte v lete (alebo na jeseň) pýtal, či by som mohol ďatelinu pokosiť, lebo mi v hlave vznikali rôzne teórie o tom , prečo sa pšenici nechce rásť a napadlo ma, či ju nedusí tá holandská ďatelina, ktorá je ďaleko bujnejšia a vyššia ako tá naša bežná biela, ktorá rastie všade a ozaj si zaslúži ten názov “plazivá”. (Zrejme sú to pre odborníka BLUDY ale ja nemám s obilninárstvom žiadne skúsenosti a nemám ani žiadne poľnohospodárske vzdelanie takže mi tie teórie isto odpustí.) Priateľ mi poradil, že samozrejme, len tým ďateline pomôžem.(Teraz ma napadá, že som vlastne nechcel pomáhať ďateline ale špalde.) Tak som na jar, keď som na políčku stále nič zaujímavé okrem všelijakej buriny nepozoroval, ďatelinu pokosil. A to som zrejme namal robiť, pretože pritom, čo som ho kosil v júni EŠTE RAZ, som asi po polovici práce zistil, že okrem klasov nejakej trávy (asi pýru - rozoznám ho len podľa koreňov) sa tam nachádzajú aj steblá s väčšími klasmi. Hneď som ich spoznal, bola to samozrejme špalda. Pár ich nejakým riadením osudu prežilo ten jarný masaker a čakali tam na mňa. Sprvu som rozmýšľal, prečo tam stoja len tak riedko, sem tam jeden klas. Dokopy ich bolo možno 15. Podľa obrázku, ktorý bol pri článku o tejto metóde na internete, malo ich byť na každej rastline niekoľko. Až vtedy ma osvietilo a spomenul som si na svoju jarnú “výpomoc” ďateline. Poriadne som si nadával, ale čo už.
Aby nebolo pohrôm málo, pustili sa do záhrady hlodavce. Ako išiel čas ďatelinisko bolo stále viac deravé a aj keď som v termíne posial špaldu ,
na jeseň tam už bolo toľko dier, že som to vzdal.
Keďže časť pozemku kde som mal pokusné políčko sme mali už dlho zanedbané a nebolo ho možné ani kosiť taký bol hrboľatý, rozhodol som sa dať ho
poorať a budúci rok to skúsim znovu.
Som človek pomerne trpezlivý ale obávam sa, že keď to takto pôjde ďalej, nejakej normálnej úrody sa dožijem ako penzista.
Ak toto bude čítať niekto, kto to skúša ako ja, rád by som sa s ním podelil o skúsenosti a prípadne sa dozvedel niečo nové. Spoločne by to išlo určite rýchlejšie.
Pozdravujem všetkých “ZELENÝCH” vytrvalcov.
 Ľubo

Prax...

Pole s datelinovym podsevom, 4 roky neorane stale caka na overenie a nasledne rozsirenie tejto metody v praxi na Slovensku… Podla literatury a z nej vyplyvajucej intelektualnej argumentacie je vsetko v pohode a nema to chybu. Iba realita a skusenost na Slovenskych poliach to zial ani na experimentalnej baze este nepotvrdila. Stale verim, ze stav naseho vedomia a bytia umozni raz Spalde pestovanej touto metodou vyrast a davat kazdorocne svoju urodu… Chcem sa o to opatovne pokusit a zaroven tak potvrdit aj v nasich pomeroch skusenost panov Fukuoku a Bonifilsa.

???

Vidím, že tu už dlho k tejto téme nebol pridaný žiaden komentár. Mám pocit, že to všetci s touto metódou vzdali. Je mi to skutočne ľúto, lebo som sa chcela poučiť od skúsenejších. Mňa by okrem tejto témy, zaujímalo aj to, ako zbavujete špaldu hrubého obalu. Počula som, že je to bez strojov nesmierne zložité. Nejako to však naši predkovia robiť museli. Budem rada, ak táto téma nezapadne prachom pochybností.
 Katka

proba

som za probu..je aj nieco nove?
 pista

Proba

Ahoj - tak ako si dopadol s tým pokusom? Vyšlo niečo? Tiež by som to skúsil, práve hľadám vhodnú ďatelinu-poradíš mi?
fe.zifcak@centrum.sk
Dopredu ďakujem

Proba

Ahoj - tak ako si dopadol s tým pokusom? Vyšlo niečo? Tiež by som to skúsil, práve hľadám vhodnú ďatelinu-poradíš mi?
fe.zifcak@centrum.sk
Dopredu ďakujem

Brčo

tento rok idem “probovat” na zahori… :)

ahoj, aj ja som na zahori a

ahoj, aj ja som na zahori a chystam dat dokopy stary uhor a vysiat datelinu…kde si? mali by sme sa dat dokopy, ozvi sa…

Záhorie

Pridávam sa zo Záhoria (Unín), akurát som chcela niekde nazbierať skúsenosti s touto metódou, ale ako vidím, zatiaľ sa na SK nedarí…

Nasiel som tento link

Ahojte,
 
zda sa, ze niekto ma aj pozitivnu skustenost. Vid link: http://farma-fukuoka.webnode.sk/nase-skusenosti/

Na záhori lekvár kosia a

Na záhori lekvár kosia a trávu zavárajú, ale aj tri krát jeden príspevok odosielajú. Ale písničky máte pjekné…