Pestovanie húb nielen na záhrade

Milan Gazdík

Ten, kto má rád huby, väčšinou sa venuje ich voľnému zberu v prírode. Tí pohodlnejší majú možnosť huby kúpiť v obchode. U nás sú to priemyselne pestované šampiňóny alebo hliva. V sezóne si môžu sortiment rozšíriť na trhoch, kde sa predávajú vybrané druhy húb. Ich predaj povoľuje príslušná norma.

Ďalší spôsob, ako získať huby, je vypestovať si ich. Zaobstarať si vlastné huby môžeme rôzne: zadovážiť si násadu a dopestovať huby podľa návodu, alebo vytvoriť si na záhrade také podmienky, aby mohli huby rásť tak, ako vo voľnej prírode. To je ťažšie a náročnejšie. V tomto prípade nejde o veľkosť úrody, ale skôr o pochopenie prírodného biosystému a radosť z experimentu.

Hlavnou podmienkou je nájsť staršie plodnice zvolených húb v prírode. Tieto potom rozmrvíme vo vode. Takto obohatenou vodou potom polejeme vytvorený substrát vhodný pre ten - ktorý druh húb. A aké huby možno pestovať? Je ich viac.

Golierovka slamomilná (Stropharia rygosoannulata) je najideálnejšou a najvhodnejšou hubou pre začínajúcich pestovateľov. Dá sa pestovať na záhrade alebo v parenisku na nenáročnom slamovom substráte. Najvhodnejší je pšeničný alebo ražný, musí byť čistý, suchý a najlepšie z poslednej úrody. Pred začatím pestovania sa asi na dva dni namočí a potom sa rozloží na záhon približne do výšky 25 cm. Po pokropení hubovou vodou sa zakryje niekoľkými vrstvami novín alebo zvlnenej lepenky, aby bol chránený pred slnkom a vetrom. Keď sa asi za 3-5 týždňov záhon pokryje bielym mycéliom huby, noviny alebo lepenku odstránime a prekryjeme 50 mm humusovitej pôdy z listového alebo ihličnatého lesa. Po 10-14 dňoch sa začnú vytvárať zárodky plodníc. Počkáme až sa ich klobúky pootvoria. Dozreté huby zbierame postupne tak, že ich celé vyberieme zo substrátu a vzniknutú jamku zahrnieme. Ak by sme ich len odrezali od podkladu, a zvyšok huby nechali v zemi, pri rozklade by zápach vábil hmyz a sami by sme si celú sadzbu znehodnotili začervavením. Toto platí aj pri zbere akýchkoľvek húb vo voľnej prírode.

Ďalšou zaujímavou hubou je Pôvabnica fialová (Lepista nuda). Je mimoriadne krásne modrastofialovo sfarbená a je skutočnou ozdobou našich jesenných lesov. Najskôr si pripravíme silnú vrstvu zahnívajúceho dubového lístia, poprípade inej lesnej hrabanky či ihličia. Tú zmiešame s kompostom z lístia, rezankou, plevami a starým vymáčaným senom. Zmesou vyložíme záhon, pokropíme vodou, v ktorej sme rozdrvili staré plodnice pôvabnice fialovej a trpezlivo čakáme na úrodu. Na záhrade ich môžeme pestovať napríklad pod ríbezľami.

Takto možno vypestovať aj hnojníky. Hnojník atramentový (Coprinus atramentarius) ako zásobník atramentu a hnojník obyčajný (Coprinus comatus) na jedenie. Zmes sa bude tentokrát skladať z : na dusík bohatých pôd, starých kompostov, rozloženého hnoja.

Bedle spolu s pečiarkami obľubujú hlavne kompost. Tieto huby možno pestovať nielen na záhrade, ale je možné vytvoriť si svoje hubové miesto aj v lese. Bedle sa však neodporúčajú na pestovanie, pretože môže ľahko dôjsť k zámene jedovatej bedle záhradnej (Macrolepiota rhacodej var hortensis), ktorú si možno pomýliť s bedľou červenejúcou (Macrolepiota rhacodes), vynikajúcou jedlou hubou.

Pečiarkové výtrusy z húb vysievame na kompost. Pre úplnosť treba upozorniť na Pečiarku páchnucu (Agaricus xanthoderma), ktorá môže spôsobiť nevoľnosť. Rozlíšime ju jednoducho: ak plodnicu vytiahneme a na báze hlúbiku šikmo zrežeme, rezná plocha zostane chrómovožltá - nezbierame a nekonzumujeme.

Najjednoduchšie je pestovanie judášovho ucha - Uchovec bazový (Hirneola auricula - judae). Z lesa prinesieme konár alebo drevo s násadou a môžeme pestovať, najvhodnejšie na bazovom alebo agátovom dreve.

Ak nájdeme v lese časť kmeňa alebo konára, na ktorých rástla Plamienka zamatovohlúbiková (Flammulina velutipes) či Šupinačka menlivá (Kuchneronyces mutabilis) a uložíme ich v pivnici alebo na záhrade do zeme, vyrastú na nich trsy plodníc. Hubovište si možno aj umelo pripraviť a na to sa najlepšie hodí plamienka. Na urezané drevo, obzvlášť je vhodné z listového stromu, opatrne nalievame rozmrvené plodnice vo vode. Potom reznú plochu prikryjeme slamou aby nevyschla. Uložíme do vlhkej pivnice, alebo zakopeme do zeme tam, kde je tieň. Podľa potreby polievame.

Na pestovanie na drevách, konároch, klátikoch je vhodné veľké množstvo húb. V skratke možno ešte spomenúť Poľničku topoľovú (Agrocybe aegerita), ktorá sa pestuje na topoľovom dreve. Na klátiku sa rozotrie zrelá plodnica a prikryje sa trávou a občas sa polieva podľa počasia vodou.
Na listnatých odumretých kmeňoch, najmä dubových je možné aj u nás pestovať Huževnatec shiitake (Lentinula (Leutinus) edodes) - orientálnu lahôdku.

Peniazočka smreková (Strobilurus esculentus) je síce jedlá, ale pretože je drobná, je skôr na ozdobu. V zime alebo skoro na jar sa pozbierajú aspoň rok spadnuté smrekové šišky, čiastočne zasypané ihličím, humusom a podobne. Doma ich môžeme dať do kvetináča tak, aby boli pod povrchom kvetináča. Celý povrch prikryjeme machom, ponecháme v teple a občas zalievame tak, aby pôda bola stále vlhká. Vnútro môžeme podľa vlastnej fantázie vyzdobiť rastúcou trávou, kvetinami, obilím.

Kedysi sa zbierali sklerócia Trúdnika hľuzovitého (Polyporus tuberaster), ukladali sa do vlhkej zeme v pivnici a z nich vyrastajúce plodnice sa jedli.

Iný spôsob sa použije pri Tanečnici poľnej (Marasmius oreades). Je možné ju presadiť do záhrady aj s celým drnom trávy, ktorý umiestnime do trávnika na záhrade, či kochlíka na balkóne, alebo za oknom.

Taktiež prášnice (Lycoperdon) možno pestovať za oknom v kvetináči, v ktorom sa nasadí tráva a v nej sa nechajú vytrúsené staré plodnice.

Jedny z prvých jarných húb - smrčky (Morchella) sa dajú pestovať na substráte pripravenom medzi topinamburami.
Hlivu ustricovú (Pleurotus ostreatus) pestujeme na ražnej alebo pšeničnej slame. Slamu rozdrvíme na malé kúsky, zalejeme horúcou vodou. Za hodinu vodu zlejeme. Keď sa ochladí asi na 25oC, rozdrobíme sadivo do substrátu a dôkladne premiešame. Naplníme ním igelitové vrecia. Uviažeme ich tak, aby mohol malým otvorom prúdiť vzduch, na vreciach odstrihneme rohy pre únik oxidu uhličitého. Tieto vrecia uložíme na tmavé miesto. Keď budú prerastené bielym mycéliom huby, tak opatrne každých 10-15 cm urobíme žiletkou päťcentimetrové diery. Ak je v miestnosti sucho, denne rosíme vodou. Hliva by mala vyrastať postupne, zbierame ju teda na etapy.

Na záver uvádzam jednoduchý spôsob, ako si na dlhšiu dobu uchovať hlivu v čerstvom stave: Mladé čerstvé plodnice nakrájame na hrubšie kúsky, pozor však na staršie jedince, ktoré by mohli začať plesnivieť alebo hniť. Vytvoríme z nich guľu a uložíme do pivnice. Z húb vyrastú hubové vlákna, tuhé časti zvädnú a zmäknú a sú spolu s vláknami akoby zrastené dokopy. Jedlo z takto upravených hub je chutnejšie, ako z čerstvo nazbieraných a týmto spôsobom uskladnené vydržia dlho.

Samozrejme, že huby ktoré chceme pestovať, musíme dokonale poznať, aby nedošlo k nechcenej ujme na zdraví.
Prajem Vám veľa radosti z pestovateľských úspechov.

Milan Gazdík

Substrát (podklad) - podložka alebo látka, na ktorej rastú huby (humus, drevo, hnoj a pod)

Mycélium - vlastný vegetatívny orgán húb, ktorý sa v podobe tenkých plesňovitých vlákien rozrastá v humuse, dreve alebo v inom substráte; vyrastajú z neho plodnice

Sklerócium - odpočívajúci zásobný orgán húb, v ktorom sú nahustené vlákna mycélia vyplnené rezervnými látkami

Na tejto adrese predávajú sadivo hlivy ustricovitej:
Mykoprodukt, 900 42 Dunajská Lužná 498

Komentáre

Presadenie hríbov

Dobrý deň.Chcem sa spýtať, či je možné hríby presadiť? Doniesol som z lesa hríb aj s jeho pôdou. Uložil som ho do pôdy. Bohužiaľ hríb dalej nerástol. čo som urobil zle? Zmenilo sa prostredie tak rázne?Pavol
ppapucik@post.sk
  

x

x

no jo

Zabudol si presadit s tym hribom aj jeho podhubie a stromy s ktorymi spolunaziva. Predstav si ze odtrhnes zo stromu jablko, das ho doma do kochlika a cudujes sa ze nerastie dalej - smola.

Vynikajúco!!!

Krásny článok, ďakujem.

huby

prosim vas chcel by som sa spitat aky substrat potrebuju smrecky a ako ho naockovat ..a ties sa chcem spitat ci bedla nieje mikorizna huba :0…za odpoved vam vopred velmi pekne dakujem :) moj e mail je luky707@azet.sk