Mulčovanie

Ondro Végh

V súvislosti s ekologickými spôsobmi pestovania rastlín sa často hovorí o mulčovaní. Niekedy sa uvádza ako všeliek, vhodný všade a riešiaci všetky problémy. To zďaleka nie je pravda, ale napriek tomu nám môže v mnohom pomôcť a ušetriť námahu. Takže o čo vlastne ide?

Je to pokrývanie pôdy rôznymi materiálmi ako seno, slama, zvyšky rastlín, kôra, papier, fólia a pod. To má hneď niekoľko výhod. Hlavne výrazne zabraňuje rastu buriny. Tiež udržuje vlahu a zároveň udržiava rovnovážnejšiu teplotu pôdy. Pre pôdu rýľovanie nie je moc prirodzené a ak nejde o vyslovene ťažké pôdy, nie je ani potrebné. Mulč zachováva kyprosť pôdy a zároveň ju zásobuje dostatkom organickej hmoty a živín. Poskytuje životný priestor pre množstvo potrebných organizmov (ale aj niektorých škodcov).

Existuje viac foriem mulčovania. V zabehnutej záhrade, kde burina nepredstavuje až taký problém a nie sú tam vytrvalé druhy ako napríklad pýr stačí, keď sa zem pokryje vrstvou sena, trávy, slamy, alebo iného biologického materiálu. Radšej hrubšou, pretože po čase sa scvrkne a burina dokáže byť vynaliezavá pri prekonávaní prekážok. Z vlastnej skúsenosti viem, že pýru nerobí problém prerásť 30 cm vrstvou slamy. Preto, ak chcete začať pestovať v spustnutej záhrade, alebo na novom pozemku a to bez toho, aby ste všetku burinu dôkladne vytrhali, je lepšie kobercové mulčovanie:

Na trávu (nepokosenú, lebo by sa kostrnky prepichovali cez mulč a ľahšie by vyrastala) nahádžeme kuchynské odpadky a rôzne zvyšky, prípadne aj slepačí trus kvôli započatiu procesu rozkladu. Na to nakladieme papier (najlepšie kartóny, ale môže byť aj silnejšia vrstva novín, či dokonca starý koberec z prírodného materiálu), tak aby sa dostatočne prekrýval a neumožňoval rast buriny. Trávu predtým (aj papier) dôkladne zalejeme (najlepšie je to robiť po daždi). Na papier sa naloží asi 5 cm vrstva hnoja, kompostu, alebo minuloročného mulču (urýchli to rozklad mulčovacej vrstvy a obohatí ju o živiny). Na tú sa naloží asi 20 cm slamy, alebo sena.

Najlepšie sa do mulču sadia zemiaky, ktoré položíme naspodok pod mulč a urobíme dieru v papieri, aby mohli vyrásť. Priamo vysievať je vhodné len väčšie semená (napríklad strukoviny), a to buď do jamiek v mulči, alebo do odkrytého riadku. Po tom, čo rastlinky povyrastajú, možno mulč prihrnúť až k nim. Pre plodiny s drobnými semenami (napr. mrkva) budete musieť prvý rok pôdu klasicky zbaviť buriny a tak vysievať. Keď aspoň trochu vyrastú, môžete medzi riadkami nastlať trávu, zvyšky rastlín, alebo nevysemenenú burinu. S úspechom ale môžeme do mulču vysádzať predpestované sadenice - napr. kapustovín, uhoriek, tekvíc, rajčín, paprík a podobne. Sadíme ich tak, že urobíme do mulču dieru, do ktorej nasypeme trochu zeme a do nej vysadíme rastlinku a polejeme ju. To bude asi posledné polievanie čo budete robiť, pretože okrem najväčšieho sucha sa tam bude udržovať dostatočná vlaha na rast rastlín. Nasledujúci rok stačí už len dopĺňať mulč menšou vrstvou novej slamy, alebo sena. Do ročného mulču bude možno aj priamo vysievať.

Zatiaľ som opisoval výhody mulčovania, ale samozrejme má aj svoje tienisté stránky. Nevýhodou mulčovania je, že zvykne priťahovať slimáky. Preto, ak máte s nimi problémy, je lepšie nesadiť do mulču plodiny, ktoré najviac napádajú. Na ich odpudzovanie je vhodný drevený popol, Ten je aj dobrým hnojivom. Slimáky odpudzujú aj niektoré byliny, ako žerucha, tymián, šalvia, yzop, horčica a iné. Je dobré vysadiť niekoľko rastlín do záhonu medzi pestovanú plodinu.

Ondro Végh

Komentáre

agatova kora

Prosim vas, je vhodne pouzit na mulcovanie zahradky agatovu koru? Alebo by to mala byt iba kora ihlicnanov?

re

tak koru ihličnanov bohatú na aromatické živice by som tam, kde chcem aby niečo rástlo, nedával.
ja som tohto roku vyskúšal prvý krát zemiaky do sena, zatiaľ pekne rastú…. uvidíme na jeseň….