Huby inak

Milan Gazdík

Huby sprevádzajú človeka počas celého jeho vývoja. Nezostali nepovšimnuté. Naši predkovia sa s nimi zoznamovali inštinktívne, ale aj pokusmi a omylmi. Snažili sa ich maximálne využiť.

Po dnes zostalo veľmi populárne zbieranie húb na kuchynské účely. Konzumujú sa čerstvé, sušené, ale aj konzervované mnohými spôsobmi. Zabúda sa však na ďalšie použitie húb: v ľudovom liečiteľstve, v lekárenských prípravkoch, v celostnej medicíne - homeopatii (tu sa úspešne využívajú i smrteľne jedovaté druhy húb).

V tomto článku sa ale budeme zaoberať niečím iným: atypickým využitím húb.

Začnime miestami hojným práchnovcom kopytovitým (Fomes fomentarius), ktorý sa používal ako zápalná hubka na prípravu práchna. Z veľkých plodníc si horári vyrábali dokonca pokrývky na hlavy. Táto huba rastie väčšinou na živých i odumierajúcich bukoch, čiastočne na brezách a iných listnatých stromoch.

Dnes by už málokoho napadlo, že huby možno použiť na písanie. Z hnojníka atramentového (Coprinus atramentarius)ô kedysi dávno získavali mnísi jemný, trvanlivý a neblednúci atrament. Mimoriadnu stálosť spôsobovalo to, že výtrusy z plodníc prenikali priamo do pôrov papiera alebo pergamenu. Hnojníkový atrament sa osvedčil aj na retušovanie fotografií. Receptúra je jednoduchá: do roztekajúcich sa klobúkov pridávali vodu s kúskom klinčeka.

Hnojník možno pestovať na záhrade a tak si vytvoriť zásoby vlastného atramentu. Rastie bežne na dreve listnatých stromov trčiacich zo zeme, na pňoch, na konároch, alebo na vyhnojených miestach. Objavuje sa v trsoch.

Kedysi si ľudia veľmi cenili drevo zo stromov napadnutých hrdzou bôrovou (Cronartium flaccidum), ako materiál vhodný na výrobu fakieľ. Rástli oveľa pomalšie, ich drevo malo husté letokruhy a dali sa z neho naštiepať tenké a rovnomerne horiace fakle.

Ďalšia huba pečeňovec dubový (Fistulína hepatica), ktorý je tiež výbornou pochúťkou, spôsobuje, že drevo napadnutého stromu sa sfarbuje do peknej hnedej farby. Okrem toho je mäkšie, lepšie sa opracúva a preto sa priam ponúka na výrobu rôznych predmetov. Rastie na kmeňoch, pňoch alebo na poranených miestach živých dubov.

Lesokôrka plochá (Ganoderma applanatum - v novšej mykologickej lieratúre sa uvádza pod latinským označením Ganoderma lipsiense) je vhodná na kreslenie. Ostrým hrotom sa dá na jej spodnej strane, ktorá je biela, vytvoriť umelecké dielo hnedej farby. Rastie na kmeňoch alebo pňoch listnatých, občas aj ihličnatých stromov.

Zaujímavá je aj klanolupeňovka obyčajná (Schizophyllum commune), ktorú v niektorých oblastiach používajú ako žuvačku, i keď mykológovia ju nepovažujú za jedlú. Vyskytuje sa na kmeňoch a konároch listnatých stromov alebo na hromadách dreva.

Brezovník brezový (Piptoporus betulinus) je svojou tvrdou plodnicou vhodný na brúsenie britiev, nožov. Rastie iba na brezách. Napadá živé stromy, ktoré sú oslabené, poranené alebo poškodené. Ničí i mŕtve drevo. Behom roku ho rýchlo rozloží až na prášok červenohnedej farby. Tento sa používal na leštenie súčiastok hodín.

Huba, ktorá dokáže pretvárať kôru a piliny na hodnotný humus, sa volá kapucňovka okrovohnedastá (Galerina marginata). Môže sa používať k umelej infekcii kompostu, kde základnou surovinou bude aspoň čiastočne narušená smreková kôra a iný drevitý odpad.

Rastie od augusta do októbra na hnijúcom dreve ihličnatých stromov, na rôznom drevnatom odpade, pilinách a pod.

Ako vyplýva z hore uvedených príkladov, použitie húb okrem konzumácie je rôznorodé. Určite existuje množstvo iných úžasných využití húb človekom. Ak o niečom viete, ozvite sa na adresu redakcie.

Milan Gazdík