Fytoterapia

Pharm Dr. Lea Rochlitzová

Fytoterapia je odvetvie naturálnej medicíny, ktoré v prevencii a terapii chorôb využíva účinný princíp rastlín. Tento účinný princíp je chápaný multidimenzionálne a komplexne, pričom zahŕňa biochemické, farmakologické, biofyzikálne a ďalšie komponenty. Hlavným rozdielom a zároveň prínosom takto chápanej fytoterapie oproti fytofarmakológii je akceptovanie, cieľavedomé poznávanie a využívanie biopoľa rastliny. To je ale práve často predmetom sporu medzi predstaviteľmi oficiálnej vedy (medicíny, farmakognózie, farmakológie a pod.) a predstaviteľmi naturálnej medicíny z radov profesio-nálnych zdravotníckych pracovníkov aj ľudových liečiteľov.

Filozofické princípy fytoterapie

Spôsoby poznania

Skúsme sa teda zamyslieť nad tým, ako sa problematika javí z hľadiska vedeckého poznania, ale tiež, čo je vlastne vedeckosť a či je veda zároveň synonymom objektivity a pravdivosti.

V priebehu histórie sa ukázalo, že človek je schopný v zásade dvojakého poznania - jednak racionálno-logického, označovaného často ako vedecké, jednak intuitívneho. V zhode s tým sú aj poznatky súčasnej vedy, hlavne neurofyziológie, ktorá odhalila v činnosti mozgových hemisfér funkčnú asymetriu. Bolo dokázané, že ľavá hemisféra je zameraná na abstraktné, logicko-analytické myslenie, zatiaľ čo pravá zodpovedá za intuíciu, obrazotvornosť a umeleckú tvorivosť. V procese svojej činnosti hemisféry nie sú izolované, ale vzájomne sa dopĺňajú. Nieto teda dôvodu považovať jednu z nich za dôležitejšiu a tú druhú nechať zakrnieť.

Akúsi zlatú strednú cestu tu predstavuje tradičná čínska filozofia, ktorá zdôrazňovala komplementárnu hodnotu intuitívneho a racionálneho poznania, pričom ich považovala za rovnocenné. Túto komplementaritu, vyjadrenú symbolicky pojmami jin a jang znázorňuje symbolicky monáda. Čínski mudrci chápali dynamickú súhru jinu a jangu ako podstatu všetkých prírodných javov a ľudských situácií. Jin je podľa tejto filozofie definovaný ako odstredivý princíp so ženským charakterom, kým jang je dostredivý princíp s mužským charakterom. Dôležité pritom je, že jin a jang nie sú pojmy absolútne, ale relatívne , pričom existuje neustály pohyb, dynamická premena jedného na druhý. Podstatné je to, že v týchto kategóriách sa nevyskytujú dobro a zlo, lebo tam nepatria. Dobro je výsledkom harmónie medzi jinom a jangom a naopak, zlo nastáva, ak jedna z týchto kvalít v celom systéme prevládne.

Nevýhody racionálno-logického prístupu

Ak sa teda vrátime späť k súčastnému západnému spôsobu myslenia, ktoré vzniklo dogmatickým a nekritickým preberaním hodnôt poplatných mechanisticko-materialistickému svetonázoru, je zrejmé, že došlo k evidentnému uprednostňovaniu jang princípov: fragmentárneho myslenia nad holistickým, logiky nad intuíciou, rozumu nad citom a pod.

Tento jednostranný prístup zasiahol aj výskum liečivých rastlín v uplynulých desaťročiach. Často sa k nim totiž pristupovalo (a žiaľ táto situácia v mnohých smeroch dosiaľ pretrváva) ako k objektom podobným skúmavke obsahujúcej rôzne chemické látky, ktoré treba identifikovať, vyizolovať a kvantifikovať, aby sa potom mohli použiť ako liečivá. Tento jednostranný analytický prístup bráni vidieť rastlinu ako zložitý a dynamický živý organizmus, ktorý tvorí nielen anatomicko-morfologická časť, na úrovni ktorej prebiehajú biochemické procesy, ale aj biopole ako nositeľ procesov energeticko-informačných.

Zákonitosti biopoľa

Pojem biopole tvorí jeden z kľúčových pojmov modernej fyziky a je poľutovaniahodné, že sa len veľmi pomaly a ťažko presadzuje do ostatných prírodných a medicínskych vied. Podľa súčastných poznatkov je náš svet stvorený dvoma formami - hmotou a poľom, pričom primárne je práve pole a vznik hmoty sa považuje iba za dôsledok porušenia symetrie unitárneho poľa a jeho následného rozpadu. Einstein túto novú skutočnosť charakterizoval nasledovne: "Na hmotu sa môžeme pozerať ako na vytvorenú takými oblasťami priestoru, v ktorých je pole nesmierne husté. V tomto novom druhu fyziky nie je miesta aj pre pole, aj pre hmotu, pretože jedinou skutočnosťou je pole".

Bol objavený tiež všeobecný princíp, podľa ktorého každá zmena fyzikálneho stavu hmotného objektu vyvoláva tiež zodpovedajúcu zmenu príslušného poľa a naopak, každá zmena poľa, spojeného s hmotným objektom, vedie k zmene tohto objektu. Keďže tento fyzikálny objekt má univerzálnu platnosť, vzťahuje sa aj na živé objekty, vrátane človeka. V takom prípade sa používa pojem biopole. Jeho fyzikálnym základom je bioplazma. Auru považujeme za tú časť biopoľa, ktorá je najbližšie hrubohmotnému telu. Biopole môže vstupovať do interakcie s inými poľami, pričom dochádza k obojstrannej výmene energie a informácií. Táto skutočnosť zároveň vysvetľuje biokomunikáciu ako univerzálny komunikačný mechanizmus v prírode. Je to schopnosť živých organizmov vzájomne komunikovať, dištančne si odovzdávať a prijímať informácie pomocou vlastných mechanizmov, ktoré sa uplatňujú za hranicami rozsahu bežných zmyslov.

Spomínané objavy znovu potvrdzujú múdrosť a pravdivosť starej čínskej filozofie, ktorá našla podstatu skutočnosti vo vzťahu, zatiaľ čo západná ju hľadala v substancii.

Rastliny a ich schopnosti

Vzhľadom na to, že tieto skutočnosti sú nielen empiricky dokázané, ale svoj základ majú aj v modernej vede, je potrebné to vziať pri štúdiu liečivých rastlín a ich vplyvu na živočíchy a človeka do úvahy.

Na vizualizáciu niektorých zložiek biopoľa bola vypracovaná metóda Kirlianovej fotografie. Podľa najnovších poznatkov nezobrazuje táto metóda priamo auru, ako sa predpokladalo, ale sekundárne jej elektrický vplyv. Ako príklad biokomunikácie vo vzťahu rastlina-človek môže poslúžiť tzv. Backsterov fenomén, ktorý dokazuje vplyv správania sa , ako aj myšlienkových pochodov človeka na zmeny elektrického napätia rastliny.

Na základe uvedených poznatkov teda v procese fytoterapie ide nielen o pôsobenie viac, či menej presne identifikovaných chemických obsahových látok rastlín, ktoré sú predmetom štúdia farmakognózie (vzhľadom na jej fytoterapeutické zameranie), ale tiež o vplyv biopoľa rastliny a biopoľa človeka, ktorý vykonáva bioterapiu.

Liečitelia a ich schopnosti

Nie je správne opovrhovať tým, že mnohí prírodní liečitelia používajú pri svojej práci nielen prísnej logike podriadené vedecké dôkazy, ale aj často také mimologické mechanizmy, ako sú predvídanie, psychologický odhad, intuícia. Veď tvorcovia elektronického intelektu si zreteľne uvedomujú, že jeho obmedzenosť spočíva práve v tom, že stroj nemá intuíciu. Senzibilitu a intuíciu fytoterapeuta je možné účinne využiť jednak na diagnostiku pacienta (rukou, virguľou, priamou auroskopiou, automatickou kresbou a pod.) tak aj na voľbu jednotlivých rastlín, alebo ich kombinácií. Nie je múdre túto schopnosť, u zvlášť nadaných jedincov mimoriadne rozvinutú, potláčať a znevažovať. Snažme sa ju radšej pochopiť a využívať v prospech toho najušľachtilejšieho cieľa, ktorým je pomoc chorému a trpiacemu človeku.

Podobne ako v ostatných odvetviach naturálnej medicíny, aj vo fytoterapii je dôležité dôsledne uplatňovať komplexný pohľad na pacienta a prísne individuálny prístup, pre ktorý je charakteristické kladenie si otázky typu: "Je táto bylinka vhodná pre tohoto človeka?" Stáva sa totiž, že dvaja pacienti s rovnakými chorobnými príznakmi dostanú podľa učebnicovej schémy naordinovaný rovnaký čaj, ten však jednému z nich pomôže a druhému nie. Z toho vyplýva, že je potrebné zohľadniť individuálne fyzický, psychický i energetický stav každého pacienta a zamerať sa na odhalenie prvotnej príčiny choroby a nie na odstraňovanie symptómov, ktoré sú sekundárne a často sú akýmsi signálom, že je narušená harmónia organizmu. Príčina ochorenia môže pochádzať nielen z úrovne fyzickej, ale tiež zo psychoregulatívnej alebo biofyzikálnej, čiže bioenergoinformačnej. Veľmi dôležitá je tiež snaha pacienta vyliečiť sa, jeho disciplína, ale i dôvera k terapeutovi i k danej liečebnej metóde.

Fytoterapia ako energoinformačný systém

Spôsoby poznávania

Pre pochopenie vývoja liečiteľstva je dôležitý fakt, že ľudia v minulosti spoznávali svoje okolie nie sprostredkovanie z učebníc prírodopisu, ale predovšetkým každodenným kontaktom s prírodou. Ak žili ako súčasť prírody, naučili sa intuitívne vnímať nielen možnú pomoc, ale aj nebezpečenstvo, ktoré sa v nej skrývalo.

Zberové rituály

Zaujímavé je tiež, ako prírodné (často nevhodne označované ako primitívne) národy pristupovali k svojmu okoliu. Tento vzťah bol založený na úcte a rešpekte k okolitej prírode a k darom, ktoré poskytovala matka Zem. Indiáni Omahovia napríklad nikdy netrhajú kvety pre zábavu, alebo potešenie. Rastliny podľa nich majú určené akési posvätné spôsoby používania, ktoré poznajú len vyvolení. Veria, že rastliny majú dušu, a preto sa k nim správajú ako k živým bytostiam, s úctou a pokorou ich prosia o pomoc a odovzdávajú im vďaku. Po vytrhnutí korienka liečivej rastliny zo zeme do nej vložia štipku tabaku ako obeť a človek, ktorý bylinu vytrhol, prednesie takúto reč: "Vzal som to, čo si mi dala a nechávam ti toto. Prial by som si dlhý život a aby mňa, ani mojich blížnych nepostihla žiadna choroba."

Keď liečiteľ z východnej Kanady zbiera liečivé bylinky, listy, alebo kôru stromov, snaží sa uzmieriť si dušu rastliny tým, že na toto miesto položí symbolickú obeť. Je totiž presvedčený, že bez prispenia duše by telo rastliny nemalo žiadny účinok.

Systémy využitia

V minulosti sa rastliny vo veľkej miere využívali nielen v liečiteľstve, ale aj pri rôznych magických praktikách, pričom tieto postupy sa vzájomne rôzne kombinovali a prelínali. Ako príklad uvedieme niektoré z nich:

1. Zariekavanie bylín - zosilnenie, alebo usmernenie účinku rastlín pomocou verbálnej formulácie. Napríklad: "Zbieram ťa, rozmaríne, kvetina slnka, k zvýšeniu svojich duševných síl a sústredenia".

Za dôležité pre dosiahnutie požadovaného účinku bolo považované sústredenie sa na cieľ, ktorý sa mal pomocou byliny dosiahnuť a viera v účinok. Z hľadiska použitia biopoľa možno tento postup považovať za určité impregnovanie rastliny ako hmotného nosiča informácie.

2. Nosenie rastlín na tele (na krku, vo vrecku, opásané okolo pása, vo vlasoch, v topánke), alebo zavesenie v dome - najčastejšie nad dverami. Účinok možno vysvetliť jednak uvoľňovaním prchavých aromatických látok, (napr. antimikrobiálne pôsobenie cesnaku), ale tiež pôsobením biopoľa rastliny na úrovni energoinformačnej.

3. Rastliny sa používali vo forme kadidla, pričom sa spaľovali v ohni, alebo nechali tlieť na drevenom uhlí (najčastejšie šalvia, mäta, jalovec a iné). Očistné pôsobenie tejto praktiky možno vysvetliť kombináciou aromatickej zložky rastliny a ohňa.

4. Takmer u všetkých národov bola v minulosti rozšírená viera, že stromy majú dušu (zmieňuje sa o tom už v 1. stor. n. l. Plínius). S tým súviselo tzv. "prenášanie" choroby na stromy, alebo na ducha stromu". Chorobu považovali za pôsobenie démonov. Ak duša stromu v boji so zlým démonom zvíťazila, strom rástol ďalej. Ak strom výnimočne uschol, vysvetľovalo sa to tak, že sa obetoval, aby človeka zachránil. Najčastejšie sa takto choroba prenášala na brezu, vŕbu, alebo jelšu.

5. Možno predpokladať, že ľudia sa v prírode očisťovali od štrukturálne zmenených zložiek bioplazmy a zároveň čerpali zo stromu energiu potrebnú na uzdravenie. (pozn. red. Tak ako strom prijíma to, čo my vydychujeme, tak aj forma energie, ktorá je pre nás nepriaznivá, stromu prospieva a zároveň my môžeme čerpať zo stromu energiu priaznivú pre nás).

Liečba, ochrana i zariekanie

Rôzne boli tiež ciel, na ktoré boli rastliny používané:

1. Najčastejšie to bola snaha o uzdravenie pomocou rôznych liekových foriem a spôsobov ich vonkajšej a vnútornej aplikácie.

2. Ochranné pôsobenie - tzv. "amulety" - boli nosené, alebo prenášané za účelom ochrany pred negatívnymi silami, či vibráciami. Ochrana mala byť buď všeobecná (proti akémukoľvek zlu), alebo konkrétna (proti zraneniu, blesku, hadiemu uštipnutiu, ale aj negatívnym vplyvom spôsobeným inými ľuďmi).

Ak pripustíme, že rastlina mala skutočne určité ochranné pôsobenie vedomým naprogramovaním, ako aj vierou ochraňovaného v účinok, mohlo naozaj dôjsť k zosilneniu ochrannej zložky aury. Za ochranné rastliny sa považovali napr. bazalka, baza, ďatelina, nechtík, pivónia a ďalšie.

3. Z rastlín sa zhotovovali aj rôzne talizmany - predmety nosené za účelom privolania zdravia, šťastia, lásky, plodnosti, peňazí a podobne. Priaznivý účinok, okrem už hore uvedených možností mohol byť zosilnený, ak bol talizman darovaný z lásky, alebo osobou so silnou citovou väzbou k obdarovanému.

Potreba výskumu

Interdisciplinárny výskum daných fenoménov by bol v tejto situácii nielen zaujímavý, ale pri vymedzení podmienok a hraníc praktického využitia výsledkov by boli k dispozícii aj účinné a bezpečné spôsoby, ako poskytnúť radu a pomoc chorým a trpiacim v rámci medicíny. Samozrejme, že je nutné, aby každý bádateľ a vedec bol dostatočne objektívny a kritický k predmetu svojho záujmu a k výsledkom, ku ktorým dospeje. Nemenej dôležité je však zbaviť sa predsudkov a znevažovania toho, čo nepozná a pohŕdavého odmietania všetkého, čomu nerozumie

Pharm Dr. Lea Rochlitzová, skrátené
z článkov v časopise Fénix