Huby v hrnci - Drevokazné huby v okolí Bratislavy

Milan Gazdík, Alena Gazdíková

Drevokazné huby patria medzi nebezpečných a miestami veľmi rozšírených škodcov lesných drevín z pohľadu človeka, v prirodzenom ekosystéme ale plnia dôležitú úlohu udržiavania rovnováhy a samoregulácie lesných biotopov. Rastú na odumretých, chorých i zdravých stromoch, či už na koreňoch, pňoch alebo kmeňoch v ľubovoľnej výške. Mnohé z nich sú jedlé a dajú sa z nich vytvoriť priam labužnícke delikatesy. Od dôb dávno minulých až po súčasnosť patrili a stále patria medzi významné zberové plodiny. Možno ich jesť z čerstva tepeľne upravené, zavárať, sušiť a mraziť. Svojou nutričnou hodnotou, obsahom niektorých vitamínov a minerálov sa zaraďujú medzi dôležité potraviny samozásobiteľstva.

Najznámejšie a najčastejšie zbierané drevokazné huby sú: uchovec bazový, podpňovka obyčajná, hliva ustricovitá, sírovec obyčajný, pečeňovec dubový, trúdnik šupinatý, plamienka zamatovohlúbiková.

Uchovec bazový (Hirneola auricula - judae) tiež aj judášové ucho rastie na baze čiernej alebo agáte. Celá plodnica je veľká 1-12cm, rôsolovito pružná lastúrovitého alebo miskového tvaru, tmavo-sivohnedej alebo čiernohnedej farby. Rastie v trsoch i jednotlivo (fascinujúci je pohľad na takmer úplne "zahubovanú" bazu po celý rok okrem suchého obdobia a silných mrazov, buď na odumretých kmeňoch a konároch alebo živom strome. Vhodná do polievok.

Podpňovka obyčajná (Armilleriela mellea) ľudovo václavka alebo michalka, vyrastá na pňoch, koreňoch a kmeňoch živých alebo odumretých stromov. V priaznivom vlhkom období aj na ulomených konároch hnijúcich medzi popadaným lístím, miestami vo veľkých kolóniách. Rastie jednotlivo i v trsoch podľa daných životných podmienok. Možno zbierať v septembri až októbri. Má široké kuchynské využitie.

Hliva ustricovitá (Pleurotus ostreatus) je známa tiež z priemyselného pestovania a spracovávania, ale nevyrovná sa chuťovo divorastúcim druhom. V prírode rastie na kmeňoch a pňoch hlavne listnatých stromov, takmer vždy na tom istom mieste. Hliva tvorí trsy plodníc strechovito nad sebou rôzneho zafarbenia podľa druhu (modrofialové, hnedasté, tmavosivé). Zberové obdobie je od júla do začiatku zimy. Má tiež všestranné použitie.

Sírovec obyčajný (Laetiporus sulphureus) je veľmi nápadná, už z diaľky oku lahodiaca huba. Svojou krásnou sírovožltou (ako vyplýva aj zo samotného názvu) až jemne ružovou farbou príjemne skrášľuje naše lesy. Vyrastá na živých listnatých stromoch (dub, vrba, topoľ), zriedkavejšie na odumretých kmeňoch. Miestami vytvára úctyhodné až 40 cm plodnice, od mája do septembra. Jedna z najchutnejších.

Pečeňovec dubový (Fistulina hepatica) svojím tvarom po prekrojení pripomína jazyk (ľudovo volský jazyk). Po stlačení alebo prerezaní vylučuje červenú tekutinu čo jej podobu ešte viac zreálňuje. Povrch plodnice je hrubo rôsolovitý, bradavičnatý, oranžovo červený až krvavo mäsovočervenej farby. Môže narásť až do 20 cm dĺžky. Rastie na kmeňoch starých dubov alebo gaštanov na živých kmeňoch alebo čerstvých pňoch. Zbierať možno od júla do októbra. Je kyslastej chuti a dajú sa z neho vytvoriť vynikajúce jedlá.

Trúdnik šupinatý (Polyporus squamosus) sa objavuje hlavne na jar a v lete na odumretých a živých kmeňoch listnatých stromov a pňoch hlavne bukoch, vŕbach, orechoch, topoľoch, javorov, lipách, jaseňoch, gaštanoch. Možno ho nájsť v parkoch, sadoch, stromoradiach a samozrejme v lesoch. Podľa daždivého počasia a priaznivých klimatických podmienok dokáže veľmi rýchlo narásť do veľkých rozmerov a hmotnosti aj niekoľkých kilogramov. Mladé plodnice sú vhodné do polievok, gulášov. Staršie (ale nie veľmi staré) sa dajú použiť ako vývar (základ pre polievku) - potom vybrať a nejesť.

Plamienka zamatovohlúbiková (Flammulina velutipes) je zberateľná po celý rok, znáša teploty pod bod mrazu. Vyskytuje sa na živých stromoch v nedokonale zahojených ranách po odrezaných konároch a pňoch. Objavuje sa aj na odumretých kmeňoch stromov listnatých, zriedkavo aj ihličnatých. Rastie v trsoch a zbierajú sa iba klobúky. Možno ju nájsť aj v záhradkách alebo parkoch. Je potrebné ju dôkladne tepelne upraviť.

Pozor na zámenu s jedovatou strapcovkou zväzkovitou (Hypholoma fasciculare)

V záujme vlastného zdravia zbierame len tie huby, ktoré bezpečne poznáme. Samozrejme hlavne mladé plodnice, jednoznačne zaraditeľné, vyfarbené, nečervivé a spracujeme ich v čo najkratšom čase.

Aj huby si zaslúžia našu ochranu a úctu. Preto zbierame len toľko, koľko skutočne zúžitkujeme a zbytočne neničíme tie, čo nepoznáme. Pretože mnohé z húb žijú v skutočnej symbióze so stromami a jeden bez druhého by len živorili.

Milan Gazdík

Kuchárske inšpirácie pre využitie drevokazných hríbov

Pečeňovec v paradajkovej omáčke

Trs pečeňovca, olej, paradajkový pretlak al. 1/2 kg olúpaných čerstvých paradajok, 1 veľká cibuľa, 6 strúčikov cesnaku, oregano, čierne korenie, červená paprika, rasca, soľ, krupica

Cibuľku očistíme, nasekáme nadrobno a na oleji speníme. Pridáme očistený pečeňovec nakrájaný na plátky, osolíme a asi 15 minút dusíme. Potom pridáme paradajky, cesnak a koreniny a dusíme ešte asi 20 minút. Podľa potreby zahustíme krupicou. Podávame s knedľou alebo so zemiakmi.

Guláš s "václavkami"

1/2 kg václaviek, 100g sójových kociek, 1/2 hg zemiakov, 1 veľká cibuľa, 6 strúčikov cesnaku, olej, rasca, čierne korenie, červená paprika, majorán, 1/2 kg paradajok, 3 papriky, soľ, krupica

Cibuľku očistíme, nasekáme a spolu so sójovým mäsom (nenamočeným) osmažíme na oleji. Podlejeme, pridáme huby, koreniny, soľ, zemiaky nakrájané na kocky, paradajky a papriku nakrájané na kolieska a dusíme asi 30 minút. Podľa potreby zahustíme krupicou.
Podávame s chlebom.

Sírovec na rasci

Trs sírovca, olej rasca, soľ

Sírovec nakrájamé na tenké plátky, na rozpálenom oleji osmahneme z oboch strán, posypeme rascou, osolíme a dusíme asi 30 minút. Podlievame podľa potreby. Podávame s chlebom alebo so zemiakmi.

vymyslela, spracovala a spísala Alena Gazdíková