Nie všetky bohaté krajiny myslia len na seba

Nie všetky bohaté krajiny myslia len na seba

Magazín Foreign policy a Center for Global Development sa spolupodielali na prvej spoločnej správe k Indexu rozvojovej angažovanosti (Index), ktorý vytvára rebríček pre 21 najbohatších krajín v závislosti od toho ako pomáhajú alebo škodia chudobným krajinám svojou pomocou, obchodom, migráciou, investíciami, dozorom nad zachovaním mieru a environmentálnou politikou. Zisťuje prečo je Holandsko na prvom a dvaja najväčší svetoví poskytovatelia darov, USA a Japonsko, na poslednom mieste.

Politici najbohatších krajín pravidelne zverejňujú svoju často až horlivú túžbu skoncovať s chudobou na celom svete. Na stretnutiach a samitoch politici poháňajú rozvojové krajiny aby skoncovali s korupciou, znížili infláciu a rozpočtové deficity. Táto skupina lídrov často zdôrazňuje výšku výdavkov na zahraničnú pomoc, ktorá v súčasnosti dosahuje 58 miliárd amerických dolárov ročne.

Stanovené ciele a úsilie dosiahnuť ich sú nepochybne potrebné. Ale transfery finančných prostriedkov chudobným krajinám nie sú zďaleka tým najdôležitejším, ako bohaté krajiny ovplyvňujú chudobné. V skutočnosti, sa rozhodovanie o zahraničnej pomoci dostalo do zlého svetla v spojitosti s politikou bohatých krajín, ktorou ovplyvňujú vývoj chudobnejších národov. To bolo do dnes, pretože Index rozvojovej angažovanosti nehodnotí len kvantitatívnu ale aj kvalitatívnu stránku.

Index je založený na príspevkoch vedcov zo Center for Global Development, Brookings Institution, Institute for International Economics, and Migration Policy Institute a zároveň je štedro podporovaný Rockefellerovou nadáciou.

Index oceňuje štedré a selektívne poskytovanie humanitárnej pomoci, priaznivú imigračnú politiku, prispôsobiteľné príspevky akciám na zachovanie mieru a veľkým zahraničným investíciám. Penalizuje finančnú pomoc poskytnutú korumpovaným režimom, bránenie importu z rozvojových krajín a politiku, ktorá škodí spoločným prírodným zdrojom. Napriek tomu sú vlády a lídri chudobných národov sami sebe zodpovední za to, ako budú reagovať na rôzne výzvy spojené s rozvojom. Bohaté krajiny, na druhej strane, môžu a zároveň by mali zmeniť svoju politiku, ktorou zasahujú do ekonomického a sociálneho rozvoja v chudobnejších krajinách.

Index rozvoja hodnotí politiku bohatých krajín v jej podstate, nie jej konečný dopad. Tento prístup zvýrazňuje čo každá bohatá krajina, nezávisle od jej veľkosti a bohatstva, môže urobiť aby vylepšila príležitosti rozvoja po celom svete.

Výsledok prvého ročného vyhodnotenia indexu, vrhá tradičný spôsob náhľadu na väčšinu krajín, ktoré sa zapájajú do rozvojových aktivít do neočakávaného spektra. Napríklad dve krajiny, ktoré poskytujú absolútne najviac prostriedkov na zahraničnú pomoc rozvojovým krajinám, Japonsko a USA, sa v rebríčku umiestnili na posledných dvoch priečkach. Japonsko v celkovom hodnotení skončilo na poslednom mieste, s nízkym hodnotením hlavne v imigračnej politike a pomoci. Spojené štáty sa umiestnili vysoko v prípade obchodnej politiky, ale skončili na predposlednom mieste hlavne z dôvodu svojej environmentálnej politiky a svojmu „príspevku“ k celosvetovému mieru. Možno to bude znieť prekvapujúco, ale na najvyššom stupienku sa umiestnilo Holandsko, vďaka svojej silnej angažovanosti v humanitárnej pomoci, obchode, investíciám a politike životného prostredia. Dve malé krajiny, Dánsko a Portugalsko, nasledujú na druhom a tretom mieste. Nórsko, ktoré je celosvetovo považované za modelovú krajinu občianskej spoločnosti a za jednu z hlavných síl bojujúcich za celosvetový mier, sa umiestnilo na 10 mieste, pre svoju slabú obchodnú výkonnosť.

Výsledky sú kritické z dvoch dôvodov. Po prvé, pomoc chudobným ľuďom na celom svete vybudovať lepší život, je správnou vecou, pričom index môže vzdelávať politikov, podnietiť verejnú diskusiu, stimulovať výskum a viesť aktivistov na ceste za svojim cieľom. Krutou pravdou je, že aj najvýkonnejšie krajiny majú, podľa indexu rozvojovej angažovanosti, pred sebou ešte dlhú cestu, aby sa ich politika stala ešte účinnejšou pre chudobné rodiny v rozvojových štátoch. Holandsko aj keď skončilo na prvom mieste, dosiahlo v priemere len 5,6 bodu z desať bodovej stupnice.

Po druhé, čo bohaté krajiny robia pre zvyšok sveta, sa im môže vrátiť a ovplyvniť ich – chudoba a nestabilita nepoznajú hranice. Určite by Spojené štáty mali prospech z toho keby Mexiko bolo také stabilné a prosperujúce ako Kanada. Určite by Západoeurópske krajiny prosperovali z ekonomického vzkriesenia Poľska, Maďarska, Českej republiky a Slovenska. Nazvime to ako chceme, ale ak sa polepší chudobným, polepší sa aj bohatým.

Rozvoj je štádium ako aj proces. Spoločnosť dosiahla štádium celkového rozvoja, vtedy ak jej občania žijú bez núdze a tyranie a môžu získať vzdelanie a prácu. Toto však neplatí pre 4/5 svetovej populácie, ktorá stále žije v rozvojových krajinách. Praktickou otázkou však nie je „čo je rozvoj“, ale ako ho dosiahnuť a ako tento proces urýchliť.

Tu je výsledný rebríček jednotlivých krajín (za rok 2003):

Holandsko
Dánsko
Portugalsko
Nový Zéland
Švajčiarsko
Nemecko
Španielsko
Švédsko
Rakúsko
Nórsko
Veľká Británia
Belgicko
Grécko
Francúzsko
Taliansko
Írsko
Fínsko
Kanada
Austrália
USA
Japonsko

zdroj: Changenet.sk