Nákupy ako referendum

Nákupy ako referendum

Dobrovoľná skromnosť? Čo to je? V čase, keď je u nás pre mnohých skromnosť cnosťou z núdze a pre tých, ktorým núdza nehrozí, je zase užívanie si v obchodoch symbolom dostatku, znejú tieto dve slová nejedným ušiam čudácky. Napriek tomu sa nájdu ľudia, ktorí to s dobrovoľnou skromnosťou myslia úplne vážne.

Dobrovoľná skromnosť je životný štýl. Znamená to, že niekto sa rozhodne isté produkty nekupovať, zaobísť sa bez niektorých vymožeností, trikrát sa sám seba opýtať, či niečo potrebuje, kým si to zaobstará. Niekto tak koná preto, aby si zlepšil kvalitu života, vystúpil z kolobehu zarábania a míňania. Preto si povie, že radšej prijme menej platené, no časovo nenáročné zamestnanie. V mene pokoja sa potom zrieka napríklad auta, zahraničných dovoleniek, niekto aj televízora či práčky. Namiesto nakupovania sa usiluje tráviť čas inak – venuje sa rodine, záľubám.

Iným ľuďom sa tento prístup javí ako riešenie problému udržateľnosti života na Zemi. Zníženie spotreby chápu ako cestu k šetreniu prírodných zdrojov. Dobrovoľná skromnosť je v istom zmysle variáciou na „návrat k prírode“. Ten sa totiž ukázal pre mnohých nereálny. Nie každý má zmysel pre prírodnú existenciu, ktorá mu neposkytuje civilizačné výhody, ako je teplá voda či každodenný prístup k internetu, knihám alebo iným médiám. Nie každému predstava ranného rúbania dreva, aby bolo na čom variť a v čom sa umyť, splýva s idylkou.

.obrátenie reklamného agenta

Ale aj ľudia, ktorí sú založení skôr mestsky, mávajú pocit, že musia vo svojom živote urobiť zmenu. Podobne zrejme uvažoval Kanaďan Kalle Lasn, kedysi pracovník v reklame, dnes jeden z mnohých, ktorých étos reklamnej brandže sklamal. Ťažko povedať, či za jeho vyhláseniami o tom, aké je zvyšovanie konzumu pre planétu neznesiteľné, nemáme hľadať skôr bežnú frustráciu reklamného pracovníka z kolobehu tvorivý nápad – koncepcia – prezentácia koncepcie – studená sprcha od klienta – a znovu od začiatku. Tak či onak, Lasn sa po čase rozhodol, že svoju tvorivosť využije v inom biznise – antireklamnom. Stal sa duchovným otcom časopisu Adbusters, ktorý uverejňuje vtipné antireklamy, aj tzv. Dňa nenakupovania. Ten sa prvý raz slávil v roku 1992 v Kanade. V Severnej Amerike sa zvyčajne umiestňuje do obdobia pred Dňom vďakyvzdania, v Európe pred Vianoce – účelom je totiž zasiahnuť vedomie ľudí práve vtedy, keď nakupujú najviac. Lasnov nápad je v tomto zmysle dômyselný – nemá význam robiť akcie pred hypermarketmi vtedy, keď v nich nie je „natrieskané“.

Matúš Ritomský patril k prvým organizátorom Dňa nenakupovania, ktorý bol v roku 2003 na Slovensku súčasťou kampane s názvom Radosť nekupovať. O svojich očakávaniach dnes hovorí: „Cítili sme, že je potrebné poukázať na odvrátenú stránku konzumu. Dôraz sme kládli na myšlienku: Spôsob, akým nakupujeme a konzumujeme, zásadným spôsobom utvára podobu sveta, v ktorom žijeme. Voľba kúpiť – nekúpiť je ako každodenné referendum, v ktorom hlasujeme všetci svojimi peniazmi a ovplyvňujeme vážne veci.“

Súčasťou kampane boli napríklad „happeningy“ pred hypermarketmi. Aktivisti rozdávali ľuďom, ktorí boli ochotní sa pri nich pristaviť a symbolicky sa na akcii zúčastniť, „veci“, aké sa kúpiť nedajú. „Nakladali“ im do tašiek „tovar“, ako je láska, úcta, ľudskosť a podobne. S nádejou, že ich vyprovokujú k zamysleniu. Už vtedy spoznávali, že ideály sa niekedy ťažko uskutočňujú. „Ľudia, ktorí pracovali na kampani, sa usilovali propagované myšlienky aj žiť,“ pokračuje Matúš Ritomský. „Bolo to veľmi dôležité, lebo sme nelietali iba v oblakoch, ale tvrdo narážali na každodennú realitu. Niektoré neúspechy a pády ma naučili, že svet vo svojej zložitosti vzdoruje príliš jednoduchým pravdám.“

.kto je vinný?

Na druhej strane ľuďom, ktorí dlhé roky poznali plné obchody iba zo západných filmov, sa nemožno veľmi čudovať, že milujú nákupné výpravy. A niektorí „antikonzumní aktivisti“ by nákupnú chorobu najradšej riešili zrušením kapitalizmu. Matúš Ritomský však hovorí: „Nemá zmysel z problémov dnešného sveta obviňovať vždy niekoho iného – priemysel, vládu, politiku, ekonomický systém a podobne. V slobodnej spoločnosti utvárajú jej podobu úplne obyčajní ľudia svojimi každodennými rozhodnutiami. Príroda sa neničí kvôli priemyslu, ale kvôli produktom, ktoré užívajú ľudia ako ja. Dobrovoľná skromnosť sa mi zdala jediným možným riešením problémov, ktoré má trápili, a preto som sa snažil tieto myšlienky uskutočňovať aj vo svojom živote.“

Dobrovoľná skromnosť iste nie každého osloví. Niekomu však tento životný štýl prináša uspokojenie a istý nadhľad. Pocit, že prispieva k dobru druhých a sebe poskytuje viac slobody. Nájdu sa síce aj ľudia, ktorí kážu dobrovoľnú skromnosť tak, že zabúdajú práve na úctu k názorom iných, tí však už patria do škatuľky extrémistov. Ale nie je akákoľvek kampaň proti konzumu v zásade kampaňou proti kapitalizmu? Letmý pohľad na internetovú stránku časopisu Adbusters by tomu nasvedčoval...

.kapitalizmus a nekonzum

„Už počas práce na kampani Radosť nekupovať som si uvedomil jeden paradox,“ priznáva Matúš Ritomský. „Kapitalizmus a ekonomika voľného trhu je často terčom kritiky bojovníkov proti konzumu. Ale práve kapitalizmus, slobodná spoločnosť a voľný trh umožňujú existenciu kampaní, akou bola Radosť nekupovať. Aby sa človek mohol slobodne rozhodnúť pre dobrovoľnú skromnosť, musí mať možnosť voľby a ekonomika musí na jeho voľbu pružne reagovať. Ak sa dnes konzumenti rozhodnú nekupovať určitý ekologicky či eticky neprijateľný výrobok, zajtra sa tomu prispôsobí ekonomika aj priemysel. Takto to funguje, ak je trh slobodný. V plánovanej a centrálne riadenej ekonomike nemá samostatné rozhodovanie jednotlivca žiadnu váhu.“

Je možné, že viacerí protitrhovo naladení spoluaktivisti by dnes Matúša označili za zradcu. Prešiel totiž na druhú stranu. Živí sa ako umelec na voľnej nohe v tanečnoohňovej skupine Anta Agni a ako sám priznáva, životná rola ovplyvňuje aj jeho postoje. Napriek tomu si za názormi, s ktorými organizoval kampaň Radosť nekupovať, stojí.

Len dodáva, že ich okresala realita. A tak napríklad auto, ktoré kedysi pokladal za luxusný produkt, čo zbytočne ničí životné prostredie, dnes denne používa. Nie preto, že by nevedel čo od dobroty. Ani preto, že by chcel nekontrolovateľne zarábať a míňať. Realita je skrátka realita.

zdroj: časopis .týždeň