Múdrosť a súcit môžu fungovať iba spoločne - rozhovor s Lacom Hegyim

Múdrosť a súcit môžu fungovať iba spoločne

Celé moje ochranárske pôsobenie bol a je vlastne len “polovičný budhizmus” v praxi. Snažím sa plniť druhý budhistický sľub - zachrániť všetky bytosti od utrpenia. Časom som pochopil, že ten prvý - pracovať na svojom duchovnom rozvoji a dosiahnuť poznanie, nie je sebecký. Múdrosť a súcit sú ako dve nohy jedného človeka - jedna nemôže dobre fungovať bez druhej.”

S Lacom Hegyim o jeho ceste občianskej angažovanosti, budhizme, súcite, trvalej udržateľnosti a dôležitosti partnerských vzťahov.

V čase, keď sme sa spoznali, si pracoval v Bratislave ako jeden z kľúčových ľudí v organizácii Sloboda zvierat. Ako si sa dostal k tejto práci?

Keď som mal 15, diagnostikovali mojej mame nádor (z ktorého sa vtedy ešte dostala). Niekedy v tom čase som začal  premýšľať nad príčinami utrpenia, zmyslom života. Čítal som literatúru, od filozofickej cez duchovnú, až po klasikov ako Hesse. Z rôznych duchovných smerov bola pre mňa najlepšia cesta zen-buddhizmu, tak som začal s jeho praktizovaním.  Vďaka príkladu krásneho vzťahu a života mojich rodičov, ich láskavému zázemiu a budhizmu som začal cítiť potrebu o správnom žití nielen teoretizovať, ale ho aj konať. Jedna z oblastí, kde sa u nás v tej dobe mnohí ľudia nesprávali ako ľudské bytosti bola príroda a vzťah k zvieratám. Na prvých zenových meditačných ústraniach u nás (cca 1991-92) som sa dostal k časopisom za práva zvierat (Animal SOS). Kontaktoval  som prvých aktivistov a zistil som, že v Košiciach  Laco Ďurkovič rozbieha aktivity na ochranu zvierat. Tak som začal pomáhať pri vytváraní  prvej celoštátnej organizácie na ochranu zvierat. Najprv dobrovoľne vo voľnom čase. Po prvom roku práce v divadle prišla životná križovatka - Sloboda zvierat sa rýchlo rozvíjala a prišla kapacitná kríza. Stále menej ľudí bolo ochotných niečo robiť, nie len “teoretizovať a nosiť nášivky”. Tak som sa rozhodol prehodiť v živote výhybku. Pre mňa to vtedy nebolo iba rozhodnutie ísť pracovať do Slobody zvierat, bolo to definitívne rozhodnutie venovať svoj život pomoci druhým.

Po niekoľkých rokoch v Slobode zvierat si zmenil pôsobisko, z Bratislavy si sa vrátil do Košíc, a založil si ekologickú organizáciu Spoločnosť Priateľov Zeme. Čo bolo pre teba hlavným impulzom?

Po takmer štyroch rokoch v Slobode zvierat bolo impulzov na odchod viacero. Jedným boli vnútorné názorové nezhody o spôsobe manažovania Slobody zvierat. Druhým bola rastúca potreba venovať sa kľúčovým problémom poškodzovania života na Zemi. Tak som vo februári 1996 odišiel zo SZ a už v lete som zakladal Spoločnosť priateľov Zeme. V ekologickom hnutí na Slovensku v tej dobe chýbalo viacero dôležitých foriem činnosti (jasnejšia a atraktívnejšia komunikácia s verejnosťou, praktické budovanie pozitívnych alternatív), ako aj tém, ktorým by sa niekto venoval (napr. odpady, toxické látky, znečistenie ovzdušia). Preto sme sa rozhodli - partia ochranárov, architektov a študentov - založiť novú organizáciu, ktorá by tieto diery čiastočne zaplnila. Filozofiu spôsobu práce sme založili na dvoch pilieroch - aktivitách proti negatívnym činnostiam a aktivitách budujúcich udržateľné alternatívy.

Podarilo sa ti tvoje vízie zrealizovať?

- celý rozhovor si môžete prečítať v aktuálnom tlačenom vydaní  Kruhu života 14. Časopis sa dá objednať na našej stránke alebo zakúpiť na niektorom z predajných miest.


Ladislav Hegyi sa narodil 23. októbra 1972 v Košiciach, absolvoval hudobno - dramatický odbor na Konzervatóriu v Košiciach. Pracoval ako herec v Bábkovom divadle Košice. Pomáhal rozbiehať prvú celoštátnu organizáciu na ochranu zvierat “Sloboda zvierat”, kde neskôr pracoval na rôznych postoch, napríklad hovorcu, kampaniera pre ochranu divo žijúcich zvierat v zajatí.

Po odchode zo Slobody zvierat  založil na jeseň 1996 environmentálnu neziskovú organizáciu “Spoločnosť priateľov Zeme” (SPZ), ktorú viedol až do konca roku 2008. Organizácia pod jeho vedením zastavila rad negatívnych projektov skládok a spaľovní odpadov, podarilo sa jej zvýšiť triedenie a recykláciu odpadov, presadila zmeny v zákonoch pre predchádzanie vzniku odpadov v priemysle, pre ochranu zdravia spotrebiteľov. Za svoje pôsobenie získala SPZ dve ceny japonskej nadácie Sasakawa Peace Foundation a Cenu ministra životného prostredia SR. Ladislav Hegyi osobne získal medzinárodné ocenenie a štipendium Ashoka.

V súčasnosti žije v Košiciach, pracuje v odbornej organizácii “think-tankového” typu Karpatský rozvojový inštitút. Zároveň tretí rok študuje na Strojníckej fakulte Technickej Univerzity v Košiciach odbor “technika ochrany životného prostredia.” Vo voľnom čase sa venuje rodine, priateľke Vikine, poznávacím túram v  prírode, čítaniu kníh, budhizmu, aktívne športu a hĺbkovému sledovaniu britského futbalu.