Iný svet je možný - žije v srdciach ľudí na celom svete

Časopis New Internationalist vyzval začiatkom roku 2002 svojich prispievateľov, aby sa s ostatnými čitateľmi podelili o svoje vízie lepšieho sveta, či už majú podobu praktických návrhov alebo utopických myšlienok. Tu sú niektoré z nich....

Spoločné dedičstvo

Odpoveď na globálne otepľovanie a svetovú chudobu, ako aj na ostatné problémy, ktoré spôsobuje kapitalizmus, musíme hľadať v spôsobe, akým je ľudská spoločnosť usporiadaná. Mali by sme predovšetkým pracovať pre svet, ktorý nebude rozdelený na vzájomne súťažiace štáty, pre spojený svet, ktorému nebudú vládnuť nenásytní vládcovia bojujúci o moc.

Druhovu dôležitou vecou, je uznať fakt, že všetky prírodné zdroje sú spoločným dedičstvom celého ľudstva. Nemôžu byť vlastnené niekoľkými korporáciami, boháčmi alebo štátmi. V súčasnosti existujú dohody, že Antarktída a mesiac sa nemôžu stať majetkom jednotlivcov ani štátov. Rovnaký princíp by mal platiť pre celú planétu. Na kontrolu spoločného dedičstva celého ľudstva musia vzniknúť skutočne demokraticky fungujúce inštitúcie na všetkých úrovniach - od lokálnych, cez regionálne až po celosvetové.

Po tretie, musíme prehodnotiť našu ekonomiku. Výrobky by mali byť vyrábane pre ľudské potreby, nie pre potrebu vytvárať stále väčší zisk. Dnešný finančný systém a celá štruktúra ekonomických a komerčných inštitúcii, ktorá mrhá zemskými zdrojmi a ľudským potenciálom musí skončiť tam kam patrí - na smetisko dejín.

Adam Buick, Brussel, Belgicko

Strach a viera

Všetci ľudia vedia, čo je potrebné vykonať pre spravodlivosť, rovnosť, mier a slobodu. Počas histórie ľudstva naše spoločné podvedomie prijalo dostatok poznania potrebného pre realizáciu skutočnej ľudskosti. Toto poznanie sa nachádza aj v jadre všetkých veľkých náboženstiev. V súčasnosti má ľudstvo všetky predispozície na život v spolupráci, láske, nenásilí a vzájomnej pomoci.
Skutočnou otázkou nie je ako zmeniť svet, ale prečo to v skutočnosti nechceme urobiť. Zo strachu pred hladom, smútkom, alebo pred ostatnými ľuďmi ? Zo strachu pred nami samými ? Cestou k prekonaniu strachu je viera. Zmena sveta je iba otázkou našej viery. Do akej miery skutočne veríte v ľudské dobro ?

Kelly Watt, Brisbane, Australia

Zo srdca, nie z hlavy

Ideálny svet, tak ako ho väčšinou chápeme nie je možný, pretože nič na tejto planéte nie je ideálne, ak ostávame zajatý v ľudských termínoch. Alternatívou je uvedomiť si, že k perfektnému svetu nedôjdeme tak, že dostaneme všetko, po čom túžime, ale tak, že budeme spokojní so všetkým čo máme. Ak prestaneme klásť dôraz na naše individuálne predstavy, ciele a túžby , dosiahneme stav spoločného dobra.

Ak budeme pokračovať v boji za naplnenie vlastných cieľov, tak ako to robíme po stáročia, nedôjdeme k jednej spoločnej utopii, ale k miliardám vzájomne zápasiacich utopií. Ak nechceme ostať večnými svetovými tulákmi donekonečna hľadajúcimi a strácajúcimi cestu k perfektnému svetu, musíme pochopiť, že zmena musí prísť z nášho srdca, nie z našej hlavy.

Benjamin Brooker, Happy Valley, Australia

Po vyčerpaní ropy bude ticho

Verím, že keď vyťažíme poslednú kvapku ropy, Západná civilizácia sa zmení. Súčasné pragmatické reči o tom, že „musíme žiť v reálnom svete technických vymožeností“ zmĺknu a s nimi aj uponáhľaný, prekomplikovaný svet s jeho starými peniazmi. Keď nebude ropa, opäť začne život.

Bez ropy bude svet opäť tichým miestom. Ľudia si rýchlo zvyknú na nový spôsob života, pomocou vlastnej zručnosti a schopností si zabezpečia všetko nevyhnutné pre zdravé, životodárne spoločenstvá. Vrátia sa k životu v prírodnej krajine, v harmónii so Zemou. Všetci začnú žiť a pracovať spôsobom, akým dobrovoľne žijú a pracujú už dnes mnohí z nás.

David Harvey, Chippenham, England

Produkčné rady

Rád by som žil vo svete, kde produkcia a distribúcia tovaru bude v rukách obyčajných ľudí. O tom čo a ako sa bude vyrábať by mali demokraticky rozhodovať samotní pracujúci, v súlade s naplnením ich skutočných potrieb. Mali by vzniknúť rady zložené z priamo volených a kedykoľvek odvolateľných zástupcov, ktoré by rozhodovali o produkcii. Každá ulica by mala voliť svojho zástupcu, ktorí by rozhodoval o lokálnych záležitostiach v lokálnej rade. Na regionálnej úrovni by mohli fungovať inštitúcie podobné Spojeným Národom, ale so skutočnou mocou, postavenou na demokratickej podpore ľudí. V celosvetovom merítku by bolo takto možné nahradiť štáty s ich prekonanými a umelými hranicami a nedemokratickými vládami.

Znie to ako utopia ? Nemyslím si. Nie je to o nič väčšia utopia, ako predpovedať dnešný systém pred dvesto rokmi.

John Ayers, Cobourg, Ontario, Kanada

Božie kráľovstvo

Žiadny ľudský systém, bez ohľadu na to ako starostlivo a idealisticky bude vytváraný, nedokáže stvoriť lepší svet. Všetky systémy v konečnom dôsledku zlyhajú na sebeckosti a chamtivosti jednotlivcov. Odstránenie chudoby je nemožné a v mnohých prípadoch (ako to dobre vie každý, kto niekedy navštívil Tretí Svet) nízky finančný príjem nebráni šťastnému životu, skôr naopak.

Iba jedna vec je dôležitá - vnútorná zmena k lepšiemu, ktorú môže jednotlivec uskutočniť vďaka pomoci od niečoho čo nás presahuje. Ja používam pomenovanie Boh a z vlastnej skúsenosti viem, že s Božou pomocou dokáže človek uskutočniť veľmi radikálne zmeny vo vlastnom živote a následne aj v širšom spoločenstve. Čím viac ľudí prežije Božiu prítomnosť, tým lepším bude svet.

Stewart Lane, Limbe, Malawi

Utopia lesných záhrad

Náš vek priniesol štyroch významných vizionárov - Gándhi, William Morris, Aldous Huxley a Bill Mollison.

Gandhi hovoril o hnutí rozširujúcom sa ako kruhy na hladine vody, založenom na sebestačnosti a tradičných zručnostiach. Ak spojíme túto víziu s praktickým návrh lesnej záhrady, ktorý uskutočnil Robert Hart, získame permakultúrný návrh celostného spôsobu života. Keď k tomu pridáme niečo z duchovného socializmu Aldosa Huxleyho, ako ho popísal v knihe Ostrov a praktické návrhy Billa Mollisona zahŕňajúce premenu miest na mestské permakultúrne záhrady, získame spôsob ako sa k uskutočneniu tejto vízie dopracovať.

Zmeny možno uskutočniť na základe hnutia vychádzajúceho odspodu - z aktivity obyčajných ľudí a ich spoločnej práce pre lepší svet. Kultúra založená na domácich remeslách, komunitnej produkcii a sebestačnom poľnohospodárstve sa ukázala po dlhý čas ľudskej histórie ako úspešný spôsob uspokojovania ľudských potrieb. Či už nastane zmena dnešného sveta následkom revolúcie, katastrofy alebo pokojnej evolúcie, musíme napraviť všetky omyly, ktorých sa dopustila moderná civilizácia.

Carlo Davis, Tenerife, Kanárske Ostrovy, Španielsko

Komunitné poľnohospodárstvo

Mojou nádejou je, že sa ľudia začnú spájať v lokálnych sieťach a vytvárať nenásilnú zmenu. V Západných komunitách ľudia potrebujú prehodnotiť svoj prístup k napĺňaniu základných potrieb. Ak si komunity nedokážu samé zabezpečovať poľnohospodársku produkciu potravín, strácajú kontrolu nad najdôležitejšou ľudskou potrebou. Trvalo udržateľná forma poľnohospodárstva, ktorá dokáže nasýtiť ľudí, je jediná nádej pre našu budúcnosť. Som presvedčený, že keď sa komunitný život začne organizovať okolo sebestačného a trvalo udržateľného poľnohospodárstva, prirodzene sa zmení a zlokalizuje aj ekonomika a ľudia znovu získajú kontrolu nad svojou budúcnosťou, zdravím a šťastím.

Prvým krokom k zmene môže byť podpora organického poľnohospodárstva, pestovanie vlastného jedla (je to také jednoduché) a šírenie príkladu trvalo udržateľných spôsobov života.

Brett Ryan, Queensland, Australia

Oslobodenie ľudského ducha

Naša spoločná cesta k budúcnosti musí byť celostnou revolúciou, zahŕňajúcu osobnú ako aj komunitnú premenu. Dokážem si predstaviť globálnu ľudskú komunitu, kde neexistuje židne súkromné vlastníctvo, žiadna potreba pre peniaze, žiadny rasizmus alebo sexizmus, žiadna honba za ziskom a vykorisťovanie pracujúcich ľudí, žiadne boje medzi rôznymi interpretáciami duchovnosti a žiadna nevraživosť k ostatným. Ak si to dokážem predstaviť, dokážem to tvoriť. Proces tvorenia je najkrajším zázrakom ľudskosti. Naša schopnosť realizovať naše sny je základom pre každú revolúciu. Ak túto schopnosť tvorenia využijeme s cieľom oslobodiť ľudského ducha a zabezpečiť spravodlivosť pre každého, iný svet bude možný,

Samantha George Smart, Minneapolis, US

- New Internationalist je medzinárodný časopis vychádzajúci od roku 1973 vďaka dopisovateľom zo všetkých častí sveta. Každý mesiac prináša správy a články zamerané na problémy svetovej nerovnosti, sociálnej nespravodlivosti, chudoby, nerovnováhy v rozdelení moci a v spotrebe prírodných zdrojov. Cieľom ľudí, ktorí časopis vydávajú je hľadať možnosti radikálnej spoločenskej zmeny, ktorá by zabezpečila všetkým ľuďom uspokojenie základných materiálnych a duchovných potrieb na základe globálnej spravodlivosti. Samostatné redakčné skupiny časopisu fungujú v Austrálii, Severnej Amerike, Veľkej Británii, Kanade a Írsku.

Podeľte sa o svoju predstavu lepšieho sveta

Zdieľať svoju nádej s ostatnými ľuďmi je veľmi dôležité a Kruh života by rád vytváral priestor kde by sa ľudské túžby a predstavy mohli stretnúť. Vedieť, že žijú ľudia, ktorý nosia vo svojom srdci navzájom blízke sny o inom svete, môže byť veľmi posilňujúce pri ich realizácii. Veľmi radi by sme si sa dozvedeli aj o Vašich predstavách, víziách a snoch a dali im priestor v ďalšom čísle časopisu. Čakáme na Vaše listy.