Globalizovaný svet

Globalizovaný svet

Doba, keď sa model ekonomického rozvoja bohatých krajín Severu planéty považoval za vzor pre zbytok sveta sa pomaly končí. Nie preto, že by súťaživá ekonomika týchto krajín nedokázala uspokojovať rastúce potreby ľudí, ale preto, že je dlhodobo neudržateľná. Do vypuknutia enviromentálnej krízy sme mohli dúfať, že technická civilizácia, ktorá sa vyvinula na oboch stranách Severného Atlantiku, je tým najlepším, čo ľudstvo v 20.storočí mohlo vytvoriť. Dnes sa však stáva stále zrejmejším fakt, že mnohé naše úspechy sú žiaľ iba optickým klamom. Je tomu tak preto, že náš pokrok je priamo závislí na takom spôsobe využívania zdrojov prírodného sveta, ktoré zanecháva Zem stále viac zničenú a vyplienenú. Aj keď týmto spôsobom života stále žije iba menšina celosvetovej populácie a iba po krátku dobu, ktorá je nepatrným okamihom v našej histórii, blížime sa rýchlo ku koncu hostiny, na ktorej sa roztopašne spotrebováva to, čo príroda vytvárala milióny rokov.

Potrebujeme ďalšie planéty

Výpočty vedcov hovoria, že ľudstvo prekročilo hranicu, po ktorú sa príroda stačí sama obnovovať, v roku 1970. Odvtedy žijeme z plienenia, ktoré regeneračná schopnosť prírody nedokáže zvládnuť a tento úsek našej histórie sa tak stáva obdobím veľkej hanby pre našu civilizáciu a kultúru, na ktorú sme tak hrdí. Ak by všetci ľudia žijúci na Zemi začali produkovať toľko oxidov uhlíka, koľko v súčasnosti vyprodukuje priemerný obyvateľ industriálne rozvinutých krajín, atmosféra Zeme by musela absorbovať päť krát viac emisií, ako v skutočnosti absorbovať dokáže. Pri tomto výpočte sa pritom nezohľadnil neustáli populačný rast. Inými slovami, ak by všetky krajiny sveta nasledovali súčasný industriálny model rozvoja, potrebovali by sme päť takých planét ako Zem, ktoré by si museli poradiť s dopadmi súčasnej podoby rozvoja. Keďže si však zrejme budeme musieť vystačiť iba s jednou planétou, bolo by chybou zatvárať oči pred faktom, že rastúca svetová populácia nemôže dosiahnuť životný štandard Západných krajín ani dúfať v konvenčné cesty rozvoja po vzore týchto krajín. Zdroje, ktoré by si to vyžadovalo, na Zemi nie sú a dôsledky, ktoré by to prinieslo pre ekosystém by boli katastrofálne.

Globalizovaná konzumná trieda

Uvedomie obmedzenosti prírodných zdrojov prináša nový pohľad na chápanie pojmu globálna spravodlivosť. Zatiaľ čo počas doterajšej histórie znamenal pojem spravodlivosť predovšetkým spravodlivé rozdelenie moci v spoločnosti, dnes na význame naberá potreba spravodlivého rozdelenia prírodných zdrojov.

Nie všetky národy a ich obyvatelia zdieľajú prírodné zdroje spravodlivo. Envirometálny priestor je rozdelený veľmi nerovnomerne. Stále platí známy fakt, že 20 % svetovej populácie konzumuje 70-80 % prírodných zdrojov. Tých istých 20% populácie spotrebuje 45% mäsa a rýb, 68% elektrickej energie, 84% papiera a vlastní 87% automobilov na Zemi. Industrializované krajiny rozšírili svoju ekologickú stopu ďaleko za vlastné hranice, na vzdialené územia chudobnejších krajín, na náleziska nerastných surovín v rôznych kútoch sveta, na poľnohospodársky úrodné oblasti a priemyselné parky južných krajín atď.

Určiť hranicu nerovnosti, ako čiaru medzi bohatým Severom a chudobným Juhom by však bolo veľmi zjednodušujúce. Faktom je, že deliaca čiara sa tiahne naprieč takmer všetkými spoločnosťami súčasného sveta a rozdeľuje ľudí na globalizovanú konzumnú menšinu, a lokalizovanú spoločenskú väčšinu, ktorá ostáva stáť bokom od globálnych kruhov dnešnej ekonomiky.

Globalizovanú konzumnú strednú triedu tvorí väčšina obyvateľov Severu planéty a tiež príslušníci spoločenských elít v krajinách Tretieho sveta. Približne štyri pätiny príslušníkov tejto globalizovanej triedy bývajú v krajinách Severnej Ameriky, v Západnej, ale aj Východnej Európe a Japonsku. Zvyšná pätina tejto spoločnosti sa nachádza rozptýlená v krajinách Tretieho sveta. Dokopy príslušníci tejto globalizovanej konzumnej triedy tvoria oných 20 % celosvetovej populácie. Týchto dvadsať percent populácie má priamy prístup k využívaniu automobilov, zatiaľ čo zvyšok svetovej populácie automobil nevlastní ani nemôže priamo používať. Vo všetkých krajinách sveta sú neviditeľné hranice, ktoré oddeľujú rýchlych a pomalých, pripojených a nepripojených, bohatých a chudobných. Konvenčné geografické termíny „Sever“ a „Juh“ strácajú v tomto zmysle na význame a vznikajú nové pojmy ako „globálny Sever“ a „globálny Juh“.

podľa článku „Fairness in a fragile world“ z časopisu Resurgence No.214 spracoval Matúš Ritomský