Downshifting znamená spomalenie - Na ceste za lepšou kvalitou života ľudia hľadajú dobrovoľnú skromnosť

Downshifting znamená spomalenie

Počas prvých troch rokoch manželstva, Sarah Stevensonova a jej manžel Jamie ani raz neraňajkovali spoločne a po mnoho dni komunikovali iba cez odkazy na lístočkoch. Zaneprázdnení postupom v ich kariérach, boli ako dve lode plávajúce nocou. Ona predávala reklamný priestor, on pracoval ako rozhlasový moderátor. “Dobre som zarábala a dostávala som obrovské bonusy,” spomína Sarah. “Kedykoľvek niekto prekročil predajné plány, hrala u nás muzika a tancovali sme okolo kancelárie. Boli sme všetci nasmerovaní iba na zarábanie peňazí. ” Čoraz viac v nej narastal pocit, že zárobky ani rozhadzovanie peňazí nevykompenzujú stres zo života v Londýne.

 “Keď som tam prvý krát prišla, často som dávala peniaze bezdomovcom. Po nejakej dobe som ich už len prekračovala. Moja osobnosť sa stavala tvrdšou a vačky pod mojimi očami narastali. Bola som často chorá. Predávala som niečo, čo som nevlastnila, klientom, ktorí mi dávali niečo, čo nevlastnili oni.” Práca sa stávala viac a viac bezvýznamnou. Pred dvoma rokmi sa aj s Jamiem rozhodli opustiť Londýn a kúpiť si domček s výhľadom na more neďaleko Portsmouthu. Sarah dostala novú prácu ako miestny organizátor pre zdravotnú charitu. Pracuje doma a zarába asi polovicu jej predošlej výplaty. “Teraz mam ďaleko viac energie, ako som kedy mala v predaji, pretože čo robím teraz sa zdá reálnejšie, a cítim, že robím niečo hodnotné. Nechýba mi predošlý plat, pretože tu nie je také pokušenie míňať. Nikto v mojom okolí nemá kabelku značky „Prada“, a tak ani ja žiadnu nepotrebujem, aby som sa im vyrovnala. “

Jamie dostal prácu v miestnej rozhlasovej stanici, ale tiež venuje svoj čas práci pre charitu. “Teraz máme viac spoločného času. Necítim žiadnu ľútosť nad tým, čo sme urobili. “

Túžba po jednoduchšom živote, po nových skúsenostiach, nachádza rôzne vyjadrenia u mnohých príslušníkov úspešnej generácie. Na tomto fenoméne nie je nič nové, zmenil sa iba termín používaný na opis ľudí ako Jamie a Sarah, ktorí sa nim riadia – “downshifters”.

Korene tohto slova môžeme sledovať naprieč storočiami našej histórie, cez rôzne náboženstvá a civilizácie, až do Starovekého Grécka a ešte ďalej. V Amerike 19. storočia transcendentalista Henry Thoreau zanechal vtedajšiu spoločnosť a žil v lesoch pri jazere Walden, aby uvažoval o prírode a komunikoval s ňou. Spolu s vizionármi ako Ralph Waldo Emerson, Thoreau pomáhal spopularizovať jednoduchý životný štýl. Vo viktoriánskom anglicku to boli William Morris, THE ARTS AND CRAFTS MOVEMENT, Robert Blatchford a jeho bestseller “Merrie England” (Šťastné Anglicko), pastorálni básnici a maliari. Všetci zanechali bohaté dedičstvo, aby dnes inšpirovalo a vyučovalo študentov skromnosti.

Priemyselná revolúcia, pomalý zánik poľnohospodárskych spoločností a prelet do veľkomiest priniesol obrovské sociálne zmeny. Práca a volný čas, počas storočí spojené v rodinnom a jednoduchom živote, sa postupne rozpadli na oddelené celky. Pupočná šnúra, ktorá pútala ľudí so svetom prírody a rytmom ročných období, sa stala ešte tenšou a krehkejšou, ako sa práca v mestách a veľkomestách stavala organizovanejšou, mechanickejšou a uzavretejšou.

Na začiatku 20. storočia sa začali doslova “krysie preteky”(o to, kto nahrabe najviac peňazí), v podobe, ako ich poznáme dodnes. V roku 1906 povedal Frederick Winslow Taylor: “V našej firme nežiadame iniciatívu od našich mužov.” povedal Taylor. “Vyžadujeme od nich aby poslúchali príkazy, ktoré im dávame, aby urobili, čo vravíme, a aby to urobili rýchlo.”

Iba málo ľudí si dnes spomenie na Taylora, ale takmer storočie neskôr ešte stále nachádzame na každom kroku obrázky Taylorovho ideálneho pracoviska – v preplnených telefónnych ústredniach, kanceláriach a vo fabrikách pri bezduchých montážnych pasoch po celom svete. Rovnako však ostáva aj túžba uniknúť, teraz snáď väčšia ako kedykoľvek predtým. Tato téma stále častejšie rezonuje aj v tvorbe populárnej kultúry. Filmy ako “Local Hero” (Miestny hrdina), “The Horse Whisperer” (Zaklínač koní) a nedávno film “American Beauty” (Americká krása), komixové príbehy ako Dilbert – všetky tieto diela popisujú pád materiálneho úspechu, konzumerizmu a bláznovstvo života zasväteného byznisu.

Ako by sme opísali ľudí, ktorí sa nechcú nechať chytiť do siete hlavného prúdu konzumnej kultúry? Termíny prichádzajú a odchádzajú. Definície sa hľadajú ľahšie vtedy, keď je motivácia prvotne náboženská alebo spirituálna – spomeňme napríklad Amishov, alebo Kvakerov, ktorí predstavujú už existujúcu komunitu jednotlivcov, ku ktorej sa človek môže pridať. Tieto komunity zároveň ponúkajú vopred pripravenú štruktúru viery, ktorú si človek môže osvojiť. Terminológia sa stáva zradnejšou v prípade, že nábožensky význam nie je tak zrejmý. V 70. rokoch boli niektorí ľudia nazývaní hippies, flákači, alebo jednoducho “alternatívni”. Obavy pred ekologickými katastrofami sa zhmotnili do “enviromentálneho hnutia” a pomáhali propagovať alternatívny rebríček hodnôt, ktorý priamo nesúvisí so žiadnym konkrétnym náboženstvom.

V skorých 80.-tych rokoch Američan Duan Elgin vymyslel termín “ dobrovoľná skromnosť”, aby opísal voľbu životného štýlu, ktorý môže byť trvalo udržateľný a zároveň uspokojivý. Tato voľba zahŕňala zásady hospodárnej spotreby, ekologického povedomia a osobného rastu. Zmeňte svoj život a môžete pomôcť zmeniť svet. Očakávajúc nevyhnutnú kritiku, Elgin dbal na to, aby posolstvo, ktoré kázal, prinášalo rovnováhu, nie chudobu, posilnenie, nie sebazaprenie. “Chudoba je nedobrovoľná a kruto oslabujúca, zatiaľ čo skromnosť je dobrovoľná a ponúka nové možnosti. ”povedal Elgin.

Dobrovoľná skromnosť znela veľmi pekne v teórii, ale vyžadovala seizmické zmeny v kultúre, ak sa mala akokoľvek významnejšie prijať. V západnej spoločnosti, vychovanej na viere že viac, väčšie a rýchlejšie je takmer vždy lepšie, bola myšlienka skromnejšieho, ale plnšieho života spočiatku ťažko pochopiteľná. Zjednodušiť preťažené životy vyžadovalo nielen vziať na seba riziko, ale aj podstatnú zmenu v presvedčení. Kombinované sily ekonomickej recesie a rastúcej globalizácie pomohli naštartovať motor zmeny.

Pokles ekonomickej aktivity a hospodárskeho rastu v skorých 90. rokoch, ktoré pripravili tisícky profesionálov s bielymi goliermi a stredných manažérov o zamestnanie spôsobili, že mnohí ľudia sa cítili byť nahnevaní a zradení. Stará psychologická zmluva medzi pracovníkom a zamestnávateľom, lepidlo, ktoré držalo spoločný život pokope, sa ukázalo ako falošné. Rastúca spotreba a mentalita “nakupuj až kým ti dojde dych” sa stali terčom posmechu dokonca aj v TV komédiách ako napr. “Absolutely Fabulous”(Absolútne báječne).

Prieskum publikovaný v magazíne “Fortune” z roku 1989 ukázal, že 75% pracujúcich Američanov vo veku od 25 do 49 rokov by chcelo “vidieť návrat svojej krajiny ku skromnejšiemu životnému štýlu s menším dôrazom na materiálny úspech.” Čas bol jednoznačne zrelý na to, aby bola verejná mienka opäť rozvírená víziami trvalo udržateľného a duchovne plnšieho spôsobu života. Podľa Viki Robinovej a Joea Domingueza kľúč k bohatšej, zmysluplnejšej existencii leží v prehodnotení vzťahu človeka k peniazom. Vytvorili plán pozostávajúci z deviatich krokov, ktorý sami nasledovali a ktorý ma pomôcť iným odstrániť osobný dlh, dosiahnuť finančnú nezávislosť a vylepšiť kvalitu života. Na rozdiel od Elginových skorších prác, ktoré boli v podstate filozofického charakteru, Robinova a Dominguez sa zaoberali viac praktickými záležitosťami zmeny smeru života jednotlivca smerom k trvalo udržateľnému životu. Kniha “Tvoje peniaze alebo tvoj život” sa stala bestsellerom. V Amerike a neskôr aj vo Veľkej Británii slovo “downshifting” čoraz viac používalo na opísanie procesu spomalenia a zjednodušenia životného štýlu.

Keď sa Juliet Schorrova, ekonómka Harwardskej Univerzity, rozhodla skúmať rozmer “downshifting-u” v USA, zistila, že aspoň jeden zo štyroch Američanov v rokoch 1990 až 1995 volil nižší príjem, aby dosiahol lepšiu kvalitu života. Podľa neskoršieho prieskumu Britov, ktorý viedol Ivan Christie, vtedy mimoriadny riaditeľ londýnskeho Henleyho centra pre prognózy, asi 1/8 opýtaných odpovedalo, že buď zmenili svoj životný štýl podľa teórie “downshifting-u” počas predošlých dvoch rokov, alebo tak plánovali urobiť nasledujúci rok.

V každom prípade je potrebné zdôrazniť, že výskum ukázal, že “downshifting” patrí k menšinovým spôsobom života, na druhej strane je ale významnejší, ako by sa očakávalo.

V termínoch obvyklej trhovej ekonomiky a politickej ortodoxie má slovo “downshifter” podvratný význam. Trhové ekonomika je závislá na tom, že sa väčšina z nás cíti ako LEMMINGS-ovia neustále hnaní do zarábania, míňania a ešte väčšieho hromadenia peňazí. Preto termíny ako napríklad “zákazníkova dôvera” a “hrubý domáci produkt” predstavujú barometre národného blaha.

Avšak predsa možno vidieť povzbudzujúce znamenia, že trend “downshifting-u” je súčasťou väčších posunov hodnôt, stanovísk a predstáv o význame úspechu.

Po prvé, prináša širšie poznanie toho, že kultúra dlhých hodín trávených v práci nielen ničí zdravie zamestnancov, rodinný život a vzťahy, ale tiež ničí produktivitu a efektívnosť. Dôkazy o tom sa hromadia a dostávajú sa aj do programov rokovaní v mnohých firemných zasadacích sieňach.

Po druhé, prináša väčšiu podporu miestnym výrobkom a službám. Napríklad skutočnosť, že na oboch brehoch Atlantiku sa stávajú stále populárnejšími lokálne farmárske produkty, odráža všeobecnú únavu z masovo produkovaných, globálnych značiek. Fakt, že rok 1999 bol katastrofálny pre najznámejšiu značku na svete - COCA COLU - je pravdepodobne úplnou náhodou, ale kto vie? Nakoniec sa aspoň 1 krajina - Švédsko - rozhodla brániť proti jednej z najväčších prekážok pre “downshifting en famille” - vnucujúcej sa reklamnej sile. Švédsko zakázalo TV reklamu deťom.

Ale nenadchnime sa priveľmi. Ešte stále máme pred sebou dlhú cestu, ak chceme napĺňať ideály starovekých Grékov. “Zlatá stredná cesta”, ako verili, leží medzi bohatstvom a chudobou. Cesta je dlhá, ale už sme urobili prvé kroky.

Judy Jones

Z časopisu Resurgence preložila -buba mara-