Čo je vlastne vegánstvo ?

Vegan

Vegánstvo možno brať ako pokus, snahu škodiť čo najmenej druhému životu, ako ideu, ktorú musí človek stále znovu a znovu v každej novej životnej situácii podrobovať kritickému skúmaniu a vyvarovať sa toho, aby z nej urobil  novú dogmu, ktorá bráni vidieť svet v jeho nesmiernej zložitosti a rozmanitosti.

Článok Strava prírodných národov: poučenie pre súčasnosť bude nepochybne na mnohých našich čitateľov pôsobiť kontroverzným dojmom, keďže predstavuje argumenty spochybňujúce prínos vegetariánskeho a vegánskeho stravovania. Uhoľ pohľadu, ktorý prináša nie je určite v časopise Kruh života bežný, v predchádzajúcich číslach sme sa vždy snažili propagovať rastlinnú stravu v jej rôznych podobách – vegánskej, vitariánskej či makrobiotickej, ako najetickejší, najzdravší a najprirodzenejší spôsob stravovania. Sám som patril (a stále patrím, aj keď dnes už nie natoľko fundamentálne ako v minulosti) k propagátorom vegánstva, ako najetickejšej stravy pre dnešných ľudí. Argumenty, ktoré odzneli v spomínanom článku, ako aj v diskusii Vegánstvo - pre a proti, sú však natoľko zaujímavé, že bude prínosom zamyslieť sa nad nimi v širších súvislostiach.

Otázka prirodzenosti

V niektorých knihách a materiáloch, propagujúcich vegánstvo sa možno dočítať, že rastlinná strava je pre človeka najprirodzenejšou potravu. Často v nich možno naraziť na predstavu akéhosi dávneho zlatého veku alebo obdobia, kedy bola Zem rajskou záhradou, kde ľudia žili v súlade s prírodou a vlastnou prirodzenosťou, jedli iba rastlinne plody Zeme a tešili sa plnému zdraviu a dlhému radostnému životu. Prechod k vegánstvu alebo vitariánstvu sa pri tom chápe ako krok, ktorý môžeme dnes spraviť, aby sme s navrátili k tomuto pôvodnému stavu dokonalej harmónie a k našej prirodzenosti, ktorú sme kedysi dávno stratili. Ako odmena je nám sľúbené dokonalé zdravie a plnohodnotnejší život.

Sám som kedysi žil v dobrej viere, že vegánstvo alebo najlepšie vitariánstvo, je najlepšou stravou jednoducho preto, že je pre človeka najprirodzenejšie. Keď som však po rokoch začal študovať odborné materiály na túto tému, s prekvapením som zistil, že súčasný vedecký pohľad na svet túto predstavu nepotvrdzuje. Antropologické štúdie hovoria o človeku, ako o tvorovi, ktorého evolučnou výhodou je predovšetkým schopnosť prispôsobiť sa rôznym životným okolnostiam. Ľudia už v pradávnej minulosti zrejme jedli všetko, čím sa mohli zasýtiť a čo boli schopní získať. Schopnosť ľudí čerpať energiu a výživne látky z rôznych zdrojov – rastlinných aj živočíšnych – bola z evolučného hľadiska jednoznačne výhodou a vďaka nej prežili klimatické zmeny, premeny životného prostredia, sťahovanie národov, usadili sa na rôznych miestach sveta a adaptovali sa na najrôznejšie podmienky. Hovoriť o ľudskej prirodzenosti iba v súvislosti s rastlinnou potravou je zavádzajúce. O tom hovorí článok „„Strava prírodných národov – poučenie pre súčasnosť .Neexistuje zrejme silnejší a vierohodnejší argument svedčiaci v neprospech predstáv o prirodzenosti čisto rastlinnej stravy, ako fakt, že antropológovia nezaznamenali prakticky žiaden prírodný národ, kmeň alebo skupinu primitívnych ľudí, ktorí by sa stravovali 100 % vegánsky alebo dokonca vitariánsky.

Používanie argumentu o prirodzenosti rastlinnej stravy pre človeka podľa môjho názoru odvádza od skutočnej podstaty a zmyslu vegánstva (k tomu sa dostanem neskôr). Ak si človek určí za svoju prioritu návrat k prírode, k jednoduchému životu v prirodzených podmienkach, neostáva mu nič iné, iba nasledovať skúsenosti, zručnosti, vedomosti a spôsob života ľudí, ktorí takto voľakedy žili alebo dodnes žijú. V tomto prípade však musím konštatovať, že naprostá väčšina tradične prírodne žijúcich ľudí, nech sa pozriete kamkoľvek, sa nestravuje vegánsky.

Otázka zdravia

Ďalším argumentom, ktorý sa používa pri propagácii vegánstva, je jeho zdravotný prínos. Myslím však, že ak človek postaví základy vegánskeho stravovania na jeho zdravotných prednostiach, dostane sa opäť na tenký ľad. Dnešný človek sa môže stretnúť s množstvom rôznorodých teórií o tom, čo je zdravé. Sú to jednak teórie vytvorené v rôznych kultúrach sveta a predávané tradíciou z generácie na generáciu, jednak novodobé diéty, ktoré sú produktom skúmania západných vedcov a výživárov. Mnohé z týchto teórií a výživových smerov si vzájomne odporujú a každý prináša odlišný pohľad na stravu a ľudské zdravie. Názory západnej vedy na to, čo je zdravé tiež nemožno považovať za ustálené (poznáme predsa správy typu „skupina vedcov prišla na to, že potravina X je príčinou civilizačných chorôb“, ktoré pravidelne striedajú iné správy o tom, že „iná skupina vedcov prišla na to, aké rôzne prínosy predstavuje potravina X pre ľudské zdravie“). V oblasti výskumov a experimentov v ľudskom stravovaní je vegánstvo iba jednou z nepreberného množstva teórii a ako také nie je samo o sebe ničím výnimočným. Navyše každý človek je jedinečný aj v tom zmysle, že mu vyhovuje trochu iný spôsob stravovania, ako ostatným ľuďom, preto sú teórie, ktoré sa snažia prezentovať jediný spôsob stravovania ako najzdravší pre všetkých ľudí, veľmi problematické.

Ak chce človek v spleti rôznych extrémov, názorov, pohľadov na stravovanie nájsť nejakú rozumnú strednú cestu, ktorá mu zabezpečí dostatočnú výživu bez toho, aby sa musel príliš zaoberať rôznymi stravovacími teóriami alebo venovať väčšinu svojho času zháňaniu a pripravovaniu špeciálnych pokrmov, prikloní sa buď k tomu, čo mu intuitívne hovorí vlastné telo alebo na rozumovej úrovni k tzv. racionálnemu stravovaniu, ktoré je určitým konsenzom západnej vedy v tejto oblasti a ktoré presadzujú najdôveryhodnejšie inštitúcie (napr.FAO). Jadrom tohoto stravovania je akási potravinová pyramída, ktorej základ tvoria cereálne výrobky, obilniny, cestoviny, celozrné produkty, druhým stupňom sú čerstvé ovocie a zelenina, ktoré by mali byť konzumované každý deň, ďalej nasledujú strukoviny, orechy, za nimi mliečne výrobky a ryby a nakoniec na vrchole pyramídy ostatné druhy mäsa, ktoré by sa mali konzumovať veľmi striedmo. V praxi to znamená pestrú stravu, ktorej základ tvoria obilniny, zelenina, ovocie, dostatočný podiel strukovín a semien a ako doplnok živočíšne potraviny, pričom prednosť majú nízkotučné mliečne výrobky, ryby a mäso z drobných zvierat.

Vegánstvo, ako stravovacia a liečebná diéta, môže byť prínosná najmä pre ľudí, ktorí trpia alergiami na mliečne potraviny, ako aj v niektorých konkrétnych prípadoch, kedy je z rôznych dôvodov potrebné a užitočné telo úplne odľahčiť od spracovávania živočíšnych potravín. Ako zázračný návod pre žiarivé zdravie všetkých ľudí však vegánstvo vydávať nemožno už len preto, že sa jedná o novodobý experiment, ktorý na sebe skúša iba pomerne malá skupina ľudí, počas relatívne veľmi krátkeho obdobia (na západe najviac niekoľko desiatok rokov). V tomto sa vegánstvo zásadne líši od vegetariánstva, ktoré praktikujú už po mnoho generácií milióny ľudí na svete. Správy o predbežných výsledkoch novodobého vegánskeho experimentu a jeho dopadoch na ľudské zdravie sa tiež rôznia, existujú vedecké štúdie dokazujúce výhody aj nevýhody vegánskeho stravovania, čo je však dôležité, existuje určitý konsenzus medzi serióznymi vedeckými inštitúciami, ktoré dnes považujú vyvážené vegánske stravovanie, pri ktorom je vedome zabezpečený dostatočný prísun vitamínu B12, za spôsob stravovania prijateľný z hľadiska plnohodnotnej ľudskej výživy. Tento fakt však ťažko môže byť dostatočným dôvodom pre to, aby si vegánstvo zvolil človek, ktorého zaujíma výlučne zdravotný aspekt stravovania.

Otázka etiky

A tak sa konečne dostávam k skutočnému zmyslu vegánstva. Na jednom tričku vydanom Veganskou spoločnosťou v USA, som videl nápis „Veganism – the new ethic“, čo v preklade znamená: „Vegánstvo – nová etika“. Myslím, že tento nápis veľmi presne vystihuje to, čím vegánstvo v skutočnosti je - etickým ideálom, ktorý so sebou priniesla moderná doba so všetkými jej vymoženosťami. Vegánstvo je súcitnou voľbou moderného človeka, ktorý má možnosť výberu z nepreberného množstva potravín. Pestrá strava, exotické plody a výživové doplnky nám dnes umožňujú založiť náš každodenný jedálniček na rastlinných produktoch a zároveň si zachovať plné zdravie. K dlhoročnému vegánstvu patrí napríklad aj dodatočné obohacovanie stravy o vitamín B12 vo forme vitamínových preparátov a fortifikovaných potravín (čosi také by bolo pred pár desiatkami rokov nepredstaviteľné). Vegánstvo je pre moderného človeka zároveň jedným z možných návodov, ako sa zorientovať v nadbytku potravín, ktoré mu ponúkajú preplnené regály v obchodoch a zohľadniť pri nakupovaní ekologické a etické dopady svojej stravy. Ide teda o rovnakú snahu neubližovať, ktorú možno vystopovať od pradávna v ľudskej histórii, uskutočňovanú v podmienkach dnešnej doby. Predpokladom pre to aby sa stal človek vegánom je aj prístup k informáciám, poznanie rôznych aspektov stravovania a aktívny záujem dozvedieť sa niečo o dopadoch vlastného životného štýlu na ostatné bytosti. idea vegánstva sa k nám po páde železnej opony dostávala najmä prostredníctvom materiálov a informácií organizácií pôsobiacich v krajinách Západnej Európy a USA (PETA, Vegan Society, Vegetarian Society atď.).

Snaha neubližovať však môže človeka viesť rôznymi cestami. Niekoho môže túžba, čo najmenej škodiť živým bytostiam na Zemi, doviesť k jednoduchému vidieckemu životu podobnému životu našich predkov, ku ktorému neodmysliteľne patrí aj chov hospodárskych zvierat. Pre uplatňovanie etiky súcitu neexistuje žiadny univerzálny návod. Aj človek žijúci v meste môže pri kupovaní potravín zohľadniť množstvo iných kritérií – ekologické dopady prepravy, balenia, spôsob pestovania a produkcie, etické správanie firmy, ktorá ju produkuje, vplyv na zdravie apod. Vegánstvo kladie dôraz predovšetkým na fakty hovoriace o utrpení zvierat v živočíšnej výrobe a environmentálnych dopadoch produkcie, mäsa, mlieka a vajíčok.

Ani vegánstvo však neposkytuje konečný návod, ako jednať súcitne k ostatnému životu a napĺňať ideál neubližovania. Žiaden takýto návod nie je ani možný. Veľmi pekne o tom hovorí citát Alberta Schweitzera: „V etických konfliktoch môže človek prísť iba k subjektívnym rozhodnutiam. Nikto za neho nemôže určiť, kde v tom či onom prípade leží najvzdialenejšia hranica možnosti zotrvať na stanovisku život uchovať a podporiť. Musí to posúdiť iba on sám, keď sa pri tom nechá viesť krajnou zodpovednosťou za druhý život.“

Vegánstvo preto možno brať ako pokus, snahu škodiť čo najmenej druhému životu, ako ideu, ktorú musí človek stále znovu a znovu v každej novej životnej situácii podrobovať kritickému skúmaniu a vyvarovať sa toho, aby z nej urobil novú dogmu, ktorá bráni vidieť svet v jeho nesmiernej zložitosti a rozmanitosti.

Matúš Ritomský

Komentáre

re:rosta

rosta, vynikajuci nazor! vdaka zan!

Veganstvi pro mne znamena humanitu

Nemyslim, ze by bylo veganstvi neprirozene proto, ze ho v historii zadne spolecenstvi nepraktikovalo a ze je to jakysi vydobytek moderni civilizace.

Stejnou logikou by mohlo byt za vydobytek moderni civilizace povazovano napr. volebni pravo a emancipace zen, zruseni trestu smrti, ekologie… To jsou veci svym zpusobem take neprirozene, protoze v historii zeny byly vetsinou podrizeny muzi, nemohly volit (v evr. kulture), vzdy se pouzival trest smrti, vetsina spolecenstvi nicila planetu (v mensi mire jen proto, ze nemeli tolik prostredku, chemii, atomovou energii apod. - ale nicili ji klucenim lesu, vypasanim travy, vyhubenim zvere - proto se musely stehovat dal a dal…).

Prave proto, ze jsme uz natolik humanizovani a vzdelani, nemusime utlacovat zeny, nemusime trestat smrti, nemusime nicit planetu - a nemusime take vyuzivat zvirata! Pro mne je veganstvi prirozene a hlavne jako logicke vyusteni humanity moderniho cloveka. Nechci se vracet nikam do historie - leda pro inspiraci a napady - ale nemyslim si, ze by historicka spolecenstvi byla nejak zasadne lepsi nez moderni civilizace. Moderni civilizace je v mnoha smerech lepsi, v mnoha zase horsi diky lepsim a nicivejsim prostredkum (vetsi valky, vetsi niceni prostredi, globalni oteplovani a vubec vsechny globalni jevy…).

Veganstvi se toho netyka - veganstvi pro mne znamena humanitu. Pokud by neznamenalo a bylo by neprirozene, co by bylo prirozene? Mozna to, co hlasaji zastanci egocentrismu, potazmo fasismu - tedy nadrazenost urcite zivotni formy nad jinou (cloveka nad zviraty, nebo arijcu nad nearijci?), prirodni vyber, kde preziva silnejsi, nesmyslnost starani se o stare, nemocne a slabe? Pokud bych poprel humanitu veganstvi, mohl bych i poprit humanitu charitativnich organizaci, humanitu pomoci psychiatru, zdravotnich sester atd. - protoze to je v prirode neprirozene. Takze na nejakou “prirozenost” se neohlizim, je to relativni pojem.