Když člověk nepřemýšlí, je jednou ovcí ze stáda - rozhovor s Rosťom Sikstom

Když člověk nepřemýšlí, je jednou ovcí ze stáda

Nejsem už primárně “proti” politice, ale beru ji jako “pro”. Podporuji slušné lidi v politice (např. některé lidi ze Strany zelených nebo z TOP09 nebo z jiných, většinou bohužel téměř nevýznamných stran), kteří něco se společností opravdu chtějí dělat. Nejsem už také “proti” kapitalistům, ale “pro” - pro ekologické a etické podnikání. A dřív bych si nikdy nepomyslel, že budu jednou podnikat, ale teď to dělám - takže se snažím vést náš etický, ekologický, vegetariánsky založený obchod.”

S Rosťom Sikstom o ideáloch jeho mladosti, vegánstve, skúsenostiach s podnikaním a potrebe kritického myslenia.

Najväčším "idealistickým projektom" je samotný život - rozhovor s Robom Zelníkom

Najväčším "idealistickým projektom" je samotný život

“Hovorí sa, že čo sa týka ideálov, okolo tridsiatky sa to láme a potom okolo štyridsiatky ešte raz. Prvé lámanie teda už mám za sebou a prežil som ho. Druhé sa blíži. Uvidíme, čo prinesie. Rozdiel medzi počiatočným obdobím a dneškom vidím v tom, že dnes už sa nevrhám bezhlavo do každého nápadu či zámeru, ktorý ma osloví, ale vyberám si radšej menej a poriadne,” povedal v rozhovore Robo Zelník.

Okrem iného sme sa bavili o možnostiach, ako spojiť ideál s ekonomikou alebo o tom, ako sa Robo aj s rodinou koncom roku 2009 presťahoval na myjavské kopanice.

Upratať si pred vlastným prahom - rozhovor s Matúšom Bakytom

Upratať si pred vlastným prahom

Postupne som si uvedomil, že pre mňa (a teda i celý svet) je dôležitejšie upratať si v sebe a až potom riešiť Čínu, Tichomorie, Amazonské pralesy, tulene. Postupom času som už nevedel nájsť spoločnú reč s aktivistami, ktorí boli stále na niečo nahnevaní,” hovorí známa postava zeleného hnutia Matúš Bakyta.

Prečo sa vôbec začal angažovať v zelenom hnutí, ako sa v priebehu rokov menilo jeho vnímanie ideálov, čo to je syndróm vyhorenia - aj to sú témy nášho rozhovoru.

Vytvoriť priestor pre príchod nového

Vytvoriť priestor pre príchod nového

Sediac v lietadle smerujúcom z Varšavy do Londýna na konferenciu o prevencii rasizmu medzi mládežou, sa snažím usporiadať si v hlave myšlienky a napísať niečo zmysluplné o tom, aká cesta ma priviedla tam, kde sa nachádzam a či sa počas tej cesty niečo vo mne, v mojom postoji k svetu zmenilo.  Niečo sa určite zmenilo. V čase keď sa moje ideály zrodili, som mal 16-17 rokov a bol som študentom strednej školy, dnes mám 33 a pracujem v medzinárodnej organizácii zaoberajúcej sa (okrem iného) ochranou ľudských práv.

Múdrosť a súcit môžu fungovať iba spoločne - rozhovor s Lacom Hegyim

Múdrosť a súcit môžu fungovať iba spoločne

Celé moje ochranárske pôsobenie bol a je vlastne len “polovičný budhizmus” v praxi. Snažím sa plniť druhý budhistický sľub - zachrániť všetky bytosti od utrpenia. Časom som pochopil, že ten prvý - pracovať na svojom duchovnom rozvoji a dosiahnuť poznanie, nie je sebecký. Múdrosť a súcit sú ako dve nohy jedného človeka - jedna nemôže dobre fungovať bez druhej.”

S Lacom Hegyim o jeho ceste občianskej angažovanosti, budhizme, súcite, trvalej udržateľnosti a dôležitosti partnerských vzťahov.