Ľudský smútok v období prosperity - 2. časť

Ľudský smútok v  období prosperity - 2. časť

Nachádzame sa v kľúčovom období ľudskej histórie, náš živočíšny druh uskutočňuje náhly skok z prírodného do elektronického sveta. Počas života predchádzajúcich 3000 generácií  človek hľadal návod na svoje konanie v prírodnom svete. Dnes sa učíme o tom, čo je život, z obrazoviek počítačov a televíznych programov.  Popri tom, ako budujeme technologickú spoločnosť, približujeme sa k cieľu, ktorý pomenoval Švajčiarsky autor Max Frisch: “Usporiadať život tak, aby sme ho ani nezažili”.

Hranice, okraje, rozhrania - Úvod k číslu 13

Hranice, okraje, rozhrania - Úvod k číslu 13

”Iba otvorená ľudská myseľ, zbavená predsudkov a strachu z neznámeho, dokáže vidieť svet v jeho rozmanitosti a zároveň nájsť odvahu touto rozmanitosťou sveta prechádzať aj napriek všetkým hraniciam, ktoré tomu bránia.”

Hranice medzi životom v meste a životom na vidieku. Hranice medzi virtuálnou realitou počítačových dát a prírodným svetom  živých bytostí. Hranice medzi usadeným životom a životom nomáda, pútnika. Hranice medzi dobrovoľnou skromnosťou a ekologickým luxusom. Hranice na mapách fyzického sveta a hranice vesmíru ľudských myslí. Hranice a odvaha ich prekračovať. Život medzi rôznymi svetmi, život na rozhraní, život na okraji. Hranice ako téma nového čísla Kruhu života.

Vizionárske proroctvo

Vizionárske proroctvo

”Je to starý príbeh litery a ducha. Litera je nutná, ale nesmie byť nikdy braná príliš vážne, pretože oddelená od ducha, zviera a nakoniec zabíja. Duch zase “vanie, kam chce”, a keď sa zabudne oprieť o naše najlepšie kultúrne mapy, môže nás odviesť z cesty a potom stroskotáme. ”

Medzi kultúrou a jednotlivcom bol vždy zvláštny ambivalentný vzťah. Sme súčasne obdarovaní našou kultúrou, ale sme zároveň aj jej obeťami. Bez kultúry, a bez jej základnej podmienky, jazyka, by človek nebol ničím iným ako ďalším druhom opice. Jazyku a kultúre vďačíme za svoju ľudskosť. A ako hovorí Hamlet: “Aké dielo je človek! Aký vznešený rozum! Aké nekonečne možnosti!… V jednaní akoby anjel! V myslení akoby boh!” Ale beda, medzi týmito okamihmi vznešenosti, rozumnosti a potenciálnej nekonečnosti:

Antikapitalistická mentalita - Je ľahké obviniť kapitalizmus

Antikapitalistická mentalita - Je ľahké obviniť kapitalizmus

V jednom rozhovore som svojho času prirovnal odpor voči kapitalizmu k ľudovému zvyku vynášania moreny. Kapitalizmus v mysliach niektorých ľudí nadobúda podobu novodobej moreny, ktorá sa stáva stelesnením všetkého zla v dnešnom svete. Tak, ako sa voľakedy ľudia symbolicky snažili zbaviť všetkého utrpenia, chorôb a nešťastia spálením moreny a hodením jej zbytkov do potoka, tak dnes mnohí bojovníci proti kapitalizmu vidia jeho zničenie, ako cestu k všeobecnému ľudskému blahu. Kapitalizmus sa často používa ako synonymum pre všetko zlo modernej doby ničenie prírody, utrpenie zvierat, porušovanie ľudských práv, nespravodlivosť, chudoba, rozvrat tradičných hodnôt, zločinnosť, násilie, vojny.

Pohľad z klietky

Pohľad z klietky

Človek sa nestretne sám so sebou, pokiaľ nezachytí svoj odraz z iného oka než ľudského.”

Niektoré zážitky môžu byť tak bolestné, že na ne radšej zabúdame. Oslabenie pamäti ochraňuje našu dušu. Inokedy zase, v očakávaní cudzieho utrpenia, môžeme určité svoje skúsenosti bojkotovať a “vypnúť ich”. Sú však okamihy, a snáď je to tak pre dobro veci, kedy naša duša nie je chránená ničím. Ako keby potom duša - ono pozorujúce, cítiace ja - bola niektorými zážitkami v momente spálená.